Stúpajúca hladina morí povedie ku katastrofálnej migrácii, varujú vedci

Nárast hladiny morí sa stane nezvládnuteľným už pri oteplení o 1,5 °C, čo povedie ku „katastrofálnej vnútrozemskej migrácii“, varujú vedci, ktorí realizovali novú štúdiu. Tento scenár sa môže odohrať, aj keď priemerná úroveň oteplenia za posledné desaťročie na úrovni 1,2 °C bude pokračovať aj v budúcnosti.

Medzinárodný cieľ udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C je už takmer nedosiahnuteľný. Nová analýza však zistila, že aj keby sa emisie fosílnych palív prudko znížili, aby sa tento cieľ dosiahol, hladiny morí by do konca storočia stúpali o 1 cm ročne, čo je rýchlejšie, ako by krajiny dokázali budovať pobrežné obrany.

Svet smeruje k otepleniu o 2,5 °C až 2,9 °C, čo by takmer s istotou prekročilo body zlomu pre kolaps grónskych a západoantarktických ľadovcov. Topiace sa ľadovce by viedli k „naozaj hrozivému“ zvýšeniu hladiny morí o 12 metrov.

Dnes žije približne 230 miliónov ľudí v oblastiach, ktoré sú menej ako 1 meter nad súčasnou hladinou mora, a 1 miliarda ľudí žije v oblastiach, ktoré sú menej ako 10 metrov nad hladinou mora. Už len 20 cm zvýšenie hladiny morí do roku 2050 by viedlo ku globálnym škodám spôsobeným povodňami v hodnote najmenej 1 bilióna dolárov ročne pre 136 najväčších pobrežných miest sveta a obrovské dopady na životy a živobytie ľudí.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje naliehavosť znižovania emisií a prípravy na nevyhnutné dôsledky zvyšovania hladiny morí, pričom poukazuje na potenciálne katastrofické dopady na pobrežné komunity a ekosystémy.

Vedci však zdôraznili, že každá desatina stupňa globálneho otepľovania, ktorej sa dá predísť klimatickými opatreniami, má stále význam, pretože spomaľuje zvyšovanie hladiny morí a poskytuje viac času na prípravu, čím sa znižuje ľudské utrpenie.

Zvyšovanie hladiny morí je najväčší dlhodobý dopad klimatickej krízy a výskum v posledných rokoch ukázal, že k nemu dochádza oveľa rýchlejšie, ako sa predtým odhadovalo. Hranica 1,5 °C bola považovaná za spôsob, ako sa vyhnúť najhorším dôsledkom globálneho otepľovania, ale nový výskum ukazuje, že to v prípade zvyšovania hladiny morí neplatí.

Výskumníci uviedli, že „bezpečnú hranicu“ teploty pre ľadovce je ťažké odhadnúť, ale pravdepodobne je to 1 °C alebo menej. Zvýšenie hladiny morí o najmenej 1 – 2 metre je teraz podľa vedcov nevyhnutné. V Spojenom kráľovstve by len 1 meter zvýšenia hladiny morí znamenal, že veľké časti Fens a Humberside budú pod hladinou mora.

„To, čo rozumieme pod bezpečnou hranicou, je taká, ktorá umožňuje určitú úroveň adaptácie, a nie katastrofálnu vnútrozemskú migráciu a nútenú migráciu, a bezpečná hranica je približne 1 cm ročne zvýšenia hladiny morí,“ povedal profesor Jonathan Bamber z University of Bristol vo Veľkej Británii. „Ak sa tam dostanete, potom sa stane mimoriadne náročným akýkoľvek druh adaptácie a uvidíte masívnu migráciu obyvateľstva v mierke, akú sme v modernej civilizácii nikdy nevideli.“ Rozvojové krajiny, ako napríklad Bangladéš, by dopadli oveľa horšie ako bohaté krajiny so skúsenosťami s zadržiavaním vĺn, ako napríklad Holandsko, povedal.

Profesor Chris Stokes z Durham University, hlavný autor štúdie, povedal: „Začíname vidieť, ako sa pred našimi očami odohrávajú niektoré z najhorších scenárov. Pri súčasnom oteplení o 1,2 °C sa zvyšovanie hladiny morí zrýchľuje tempom, ktoré, ak bude pokračovať, sa stane takmer nezvládnuteľným pred koncom tohto storočia, [čo je] v priebehu života našich mladých ľudí.“

Priemerná globálna teplota dosiahla v roku 2024 po prvýkrát 1,5 °C. Medzinárodný cieľ sa však meria ako priemer za 20 rokov, takže sa nepovažuje za zatiaľ prekročený.

Nová štúdia, publikovaná v časopise Communications Earth & Environment, skombinovala údaje zo štúdií teplých období spred až 3 miliónov rokov; pozorovania topenia ľadu a zvyšovania hladiny morí v posledných desaťročiach; a klimatické modely. Dospela k záveru: „Pokračujúca strata hmoty z ľadovcov predstavuje existenčnú hrozbu pre pobrežné obyvateľstvo sveta.“

Profesor Andrea Dutton z University of Wisconsin-Madison, ktorá bola súčasťou štúdie, povedala: „Dôkazy získané z minulých teplých období naznačujú, že pri dosiahnutí priemernej globálnej teploty 1,5 °C alebo vyššej možno očakávať niekoľko metrov zvýšenia hladiny morí – alebo viac.“

Na konci poslednej doby ľadovej, asi pred 15 000 rokmi, hladina mora stúpala 10-krát rýchlejšie ako dnes, čo bolo spôsobené samoposilňujúcimi sa spätnými väzbami, ktoré mohli byť spustené len malým zvýšením teploty. Naposledy, keď boli hladiny CO2 v atmosfére také vysoké ako dnes, asi pred 3 miliónmi rokov, bola hladina mora o 10 – 20 metrov vyššia.

Aj keby ľudstvo dokázalo vrátiť planétu späť na svoju predindustriálnu teplotu odstránením CO2 z atmosféry, ľadovcom by trvalo stovky až tisíce rokov, kým by sa zotavili, uviedli výskumníci. To znamená, že pôda stratená v dôsledku zvýšenia hladiny morí zostane stratená na dlhú dobu, možno až do vstupu Zeme do ďalšej doby ľadovej.

Belize presunulo svoje hlavné mesto do vnútrozemia v roku 1970 po ničivom hurikáne, ale jeho najväčšie mesto je stále na pobreží a bude zaplavené len 1 metrom zvýšenia hladiny morí, povedal Carlos Fuller, dlhoročný klimatický vyjednávač Belize: „Zistenia ako tieto len zvyšujú potrebu zostať v rámci limitu 1,5 °C Parížskej dohody, alebo čo najbližšie k nemu, aby sme sa mohli vrátiť k nižším teplotám a chrániť naše pobrežné mestá.“