Štvordňový pracovný týždeň: Cesta k zdravším a spokojnejším zamestnancom?

Medzinárodná štúdia potvrdila, že skrátenie pracovného týždňa pri zachovaní mzdy prináša výrazné zlepšenie pohody zamestnancov, znižuje vyhorenie a zvyšuje spokojnosť. Ako to dosiahnuť aj na Slovensku?

Pandémia COVID-19 priniesla okrem negatív aj impulz k prehodnoteniu rovnováhy medzi prácou a súkromným životom. Niektoré krajiny, ako Island, Španielsko, Veľká Británia, Japonsko, Belgicko a SAE, aktívne experimentujú so štvordňovým pracovným týždňom. Rozsiahla medzinárodná štúdia Boston College sa zamerala na vplyv tohto modelu na pohodu zamestnancov.

Štúdia zahŕňala 2 896 zamestnancov zo 141 firiem v šiestich krajinách (USA, Veľká Británia, Kanada, Írsko, Austrália a Nový Zéland). Tieto firmy boli porovnané s 12 kontrolnými spoločnosťami, ktoré štvordňový týždeň nezaviedli. Zamestnanci boli sledovaní pred a po šesťmesačnej skúške so skráteným pracovným časom. Firmy reorganizovali pracovné postupy s cieľom eliminovať zbytočné úlohy, ako sú mítingy, a umožnili tak zamestnancom pracovať 80 % pôvodného času za 100 % mzdy. Spôsob skrátenia pracovného času bol na rozhodnutí firiem, čo znamenalo, že nie vždy išlo o striktný štvordňový týždeň.

Výskumníci merali pracovnú pohodu, vrátane vyhorenia a spokojnosti, duševné a fyzické zdravie, a ďalšie faktory, ako pracovné schopnosti, požiadavky, kontrola nad rozvrhom, podpora, kvalita spánku, únava a frekvencia cvičenia. Zistilo sa, že v intervenčnej skupine sa priemerný pracovný týždeň skrátil z približne 39 na 34 hodín. V kontrolnej skupine zostal nezmenený (39 – 40 hodín týždenne). Zamestnanci pracujúci štvordňový týždeň vykazovali v porovnaní s kontrolnou skupinou nižšie vyhorenie, vyššiu spokojnosť, lepšie duševné zdravie a mierne, ale významné zlepšenie fyzického zdravia.

Komentár redakcie: Štúdia má určité obmedzenia, ako napríklad dobrovoľná účasť firiem, zameranie na menšie spoločnosti z bohatých anglicky hovoriacich krajín a subjektívne hodnotenie pohody zamestnancov. Napriek tomu, výsledky naznačujú, že štvordňový pracovný týždeň pri zachovaní mzdy je životaschopná cesta k zlepšeniu pohody zamestnancov, najmä duševného zdravia a spokojnosti s prácou. Dôležitá je podpora zo strany organizácie a reštrukturalizácia pracovných postupov. Je nevyhnutné, aby aj slovenské firmy začali o tomto modeli uvažovať a hľadať spôsoby, ako ho implementovať.

Zaujímavým zistením bolo, že väčšie individuálne skrátenie pracovného času prinieslo výraznejšie zlepšenie pohody. Zníženie pracovného času na úrovni celej spoločnosti malo tiež pozitívny vplyv, ale nie taký silný ako individuálne zmeny. Zlepšenie pracovných schopností, kvality spánku a zníženie únavy boli hlavnými faktormi, ktoré vysvetľovali väčšinu pozorovaných benefitov. Prispeli aj mierne zlepšenia v kontrole rozvrhu, cvičení a podpore. Vnímané pracovné požiadavky klesli na individuálnej úrovni, ale zvýšili sa na úrovni spoločnosti, pravdepodobne v dôsledku intenzívnejších pracovných dní.