Sú vysoko inteligentní ľudia naozaj empatickejší? Nová štúdia prehodnocuje stereotypy

Nová štúdia spochybňuje rozšírený názor, že vysoká inteligencia automaticky znamená aj zvýšenú schopnosť vcítiť sa do pocitov druhých. Zameriava sa na odlišné formy prežívania empatie u nadaných jedincov.

Výskumníci z Université Paris Cité a INSERM sa zamerali na preskúmanie vzťahu medzi inteligenciou a socio-emocionálnymi zručnosťami. Verejnosť často vníma inteligentných ľudí ako “hyper-empatických”, teda mimoriadne citlivých na pocity iných. Tento stereotyp naznačuje, že vysoké IQ automaticky znamená schopnosť hlboko prežívať radosť a bolesť okolia.

Autori Nathalie Lavenne-Collot, Pascale Planche a Laurence Vaivre-Douret sa snažili zistiť, či tento názor obstojí v konfrontácii s najnovšími poznatkami neurovied a psychológie. Vykonali systematický prehľad existujúcich štúdií, ktoré skúmali prepojenie medzi inteligenciou a rôznymi zložkami empatie. Namiesto hľadania jednoduchého potvrdenia alebo vyvrátenia stereotypu rozdelili empatiu na jej základné zložky: rozpoznávanie emócií, motiváciu, reguláciu a kognitívne porozumenie.

Kľúčovým rozlíšením je rozdiel medzi emocionálnou a kognitívnou empatiou. Emocionálna empatia je automatická, inštinktívna reakcia na stav inej osoby – napríklad zľaknutie sa pri pohľade na zranenie alebo slzy pri sledovaní plačúcej tváre. Štúdia zistila, že vysoko inteligentní jedinci nevykazujú nutne vyššiu úroveň tejto automatickej emocionálnej nákazy. Ich bezprostredná fyzická reakcia na pocity iných je v porovnaní s bežnou populáciou priemerná.

Komentár redakcie: Štúdia prináša nový pohľad na vnímanie inteligencie a empatie. Poukazuje na to, že vysoká inteligencia nemusí automaticky znamenať zvýšenú emocionálnu citlivosť, ale skôr schopnosť racionálneho a analytického prístupu k emóciám.

Výsledky týkajúce sa kognitívnej empatie boli odlišné. Kognitívna empatia zahŕňa intelektuálnu schopnosť porozumieť a identifikovať, čo si iná osoba myslí alebo cíti. Výskum ukázal, že inteligentní jedinci v tejto oblasti vynikajú. Majú rozvinuté schopnosti v oblasti "teórie mysle", čo je psychologický termín pre chápanie, že ostatní ľudia majú presvedčenia a túžby odlišné od ich vlastných. Vďaka silným verbálnym a argumentačným zručnostiam dokážu s vysokou presnosťou dekódovať sociálne situácie.

Autori zdôrazňujú, že títo jedinci dokážu identifikovať jemné zmeny vo výraze tváre, tóne hlasu a reči tela rýchlejšie a presnejšie ako priemer. Táto schopnosť pramení z ich kognitívnej rýchlosti a pozornosti venovanej detailom. Zároveň však vedia svoje emocionálne reakcie potlačiť a racionálne analyzovať situáciu.

Tento mechanizmus, kde kognitívna kontrola prevláda nad emocionálnou reaktivitou, vytvára špecifický empatický profil, v ktorom dominuje kognitívna empatia nad emocionálnou. Jedinec situáciu dokonale chápe, ale zostáva citovo odosobnený. Táto "intelektualizácia" empatie môže byť adaptívna stratégia, ktorá umožňuje efektívne fungovanie v stresových situáciách. Môže však viesť k sociálnemu treniu a vnímaniu ako chladná a odmeraná osoba.

Štúdia poukazuje na vývojovú asynchróniu, kedy sa kognitívne schopnosti dieťaťa vyvíjajú rýchlejšie ako jeho emocionálne mechanizmy. Dieťa potom pre zvládnutie emócií začne využívať svoje silné myslenie. Tiež sa zaoberá prekrývaním vysokej inteligencie a neurodivergentných profilov, pričom zdôrazňuje, že potláčanie emócií nemusí znamenať deficit v porozumení sociálnym signálom.

Závery štúdie varujú pred zovšeobecňovaním a zdôrazňujú, že empatia je ovplyvnená kontextom a motiváciou. Budúci výskum by sa mal zamerať na reálne sociálne interakcie a fyziologické merania, aby sa overila hypotéza "inhibície".