Súvislosť medzi ADHD a črevnými problémami: Metaanalýza odhaľuje prekvapivé spojitosti

Nová rozsiahla štúdia analyzovala dostupné dáta a potvrdila existenciu spojitosti medzi poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a syndrómom dráždivého čreva (IBS). Zistenia naznačujú, že pacienti s ADHD majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu IBS.

ADHD je spojené so zvýšeným rizikom črevných ťažkostí. Táto metaanalýza zhrnula existujúce štúdie a priniesla rozsiahlejšie odhady rizika pre medzinárodnú populáciu. Hoci predchádzajúce práce prinášali nejednoznačné výsledky, táto štúdia potvrdzuje, že deti s ADHD majú vyššiu pravdepodobnosť výskytu problémov ako nadúvanie či kŕče. Dôležité je, že analýza vychádzala z klinických kritérií diagnostiky, čo zaručuje presnejšie výsledky.

Štúdia odhalila zaujímavé rozdiely v prevalencii črevných ťažkostí u pacientov s ADHD v rôznych regiónoch sveta. Najvyššie riziko bolo zaznamenané v oblasti Východného Stredomoria, čo môže byť spôsobené odlišnosťami v metodológiách štúdií, kultúrnych faktoroch či diagnostických kritériách ADHD. Dôraz na štandardizované diagnostické postupy je preto pri porovnávaní dát z rôznych regiónov kľúčový.

Výsledky ukázali, že pacienti s ADHD majú 1,63-krát vyššiu pravdepodobnosť výskytu IBS. Hoci etiológia IBS nie je úplne objasnená, predpokladá sa, že k jej vzniku prispievajú zmeny v črevnom mikrobióme, hypersenzitivita na potraviny, postinfekčná reaktivita a zmenená motilita čriev. Zdá sa, že zloženie črevnej mikroflóry môže byť kľúčom k pochopeniu prepojenia medzi ADHD a IBS. Gastrointestinálne ťažkosti môžu u pacientov s ADHD viesť k problematickému správaniu. Preto by mali lekári zvážiť skríning IBS u pacientov s ADHD, najmä ak sa sťažujú na bolesti brucha alebo iné gastrointestinálne problémy. Včasná diagnostika a liečba môžu zlepšiť kvalitu života pacientov s neurovývinovými poruchami a ich rodín.

Komentár redakcie: Výskum ukazuje, že úprava črevnej mikroflóry pomocou probiotík a prebiotík by mohla viesť k zlepšeniu stavu detí s ADHD. Taktiež sa ukázalo, že probiotiká ako doplnok k metylfenidátu zvyšujú terapeutickú účinnosť pri liečbe ADHD. Preto sú potrebné ďalšie štúdie, ktoré systematicky preskúmajú úlohu intervencií zameraných na mikrobiómy pri liečbe ADHD. Zmeny v črevnom mikrobióme sú spojené s patogenézou rôznych črevných ochorení. Hoci environmentálne vplyvy zohrávajú úlohu aj pri celiakii, ďalšom autoimunitnom ochorení s neznámou etiológiou. Štúdie identifikovali zmeny v črevnej mikroflóre, metabolických dráhach u dojčiat, ktoré neskôr vyvinuli celiakiu.

Prítomnosť IBS môže komplikovať manažment ADHD. Liečba gastrointestinálnych symptómov môže zlepšiť celkové fungovanie pacientov s ADHD. Na druhej strane, metylfenidát, liek prvej línie na liečbu ADHD, môže zvýšiť riziko bolesti brucha. Je preto potrebné, aby lekári aktívne zisťovali gastrointestinálne symptómy u pacientov s ADHD. Hoci pacienti s ADHD zažívajú zvýšené priame náklady na zdravotnú starostlivosť, chýbajú dôkazy o tom, či IBS v detstve predpovedá neskorší rozvoj závažnejších gastrointestinálnych stavov. Potrebné sú ďalšie štúdie o dlhodobých klinických výsledkoch pacientov s ADHD.

ADHD je chronické ochorenie s nejasnou etiológiou. Hoci existuje silný genetický komponent, potenciálnu úlohu zohrávajú aj environmentálne faktory. Nedávne štúdie poukázali na vplyv črevného mikrobiómu na zdravie a ochorenia. Terapia zameraná na črevný mikrobióm, ako je podávanie probiotík a prebiotík, môže zmierniť zdravotný stav pri niektorých ochoreniach. Ukazuje sa, že zmeny v črevnom mikrobióme sú spojené s patogenézou ADHD v osi črevo-mozog. Mikroorganizmy ovplyvňujú mozog prostredníctvom produkcie a modifikácie metabolických, imunologických a neurochemických faktorov v čreve, ktoré majú vplyv na centrálny nervový systém. Budúce štúdie by sa mali zamerať na objasnenie úlohy črevného mikrobiómu pri ADHD a pridružených zdravotných problémoch vrátane črevných porúch.