Švédsko pripravené brániť svoj vzdušný priestor silou, varuje Rusko

Nový člen NATO, Švédsko, je pripravený zostreliť ruské stíhačky, ak narušia jeho vzdušný priestor. Uviedol to švédsky minister obrany v reakcii na rastúce obavy z ruských provokácií v regióne.

Švédsky minister obrany Pål Jonson v rozhovore pre denník Aftonbladet jasne uviedol, že Švédsko bude brániť svoj vzdušný priestor, a to aj silou. Jeho vyjadrenia odrážajú zvýšené napätie a obavy v rámci NATO v súvislosti s aktivitami Ruska, vrátane narušenia vzdušného priestoru členských krajín. Newsweek kontaktoval ruské ministerstvo obrany a NATO so žiadosťou o komentár.

Švédsko sa stalo členom NATO v marci 2024, čo je priamym dôsledkom ruskej invázie na Ukrajinu a s tým spojených bezpečnostných rizík. Jonsonove slová signalizujú odhodlanie aliancie reagovať na hrozby zo strany Ruska, ktoré je obviňované z narušovania vzdušného priestoru štátov východnej Európy, vrátane Poľska, Rumunska a Estónska.

Minister Jonson zdôraznil, že žiadna krajina nemá právo narušiť švédsky vzdušný priestor a Stockholm ho bude brániť „v prípade potreby silou“. Švédske predpisy IKFN umožňujú vláde použiť zbrane, „s varovaním alebo bez neho“, ak je narušená švédska teritoriálna celistvosť.

Komentár redakcie: Vyhlásenie švédskeho ministra obrany podčiarkuje hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, a pravdepodobne zvýši pozornosť na to, ako by aliancia reagovala, ak by bolo Moskva obvinené z ďalšieho narušenia vzdušného priestoru, či už dronom alebo lietadlom.

Švédske letectvo bolo pripravené čeliť regionálnym narušeniam už pred vstupom do NATO, najmä v oblasti Baltského mora. Krajina disponuje modernými stíhačkami Saab JAS 39 Gripen, raketami vzduch-vzduch Meteor s dlhým dosahom a raketami IRIS-T s krátkym dosahom, ktoré jej umožňujú efektívne reagovať na potenciálne hrozby zo strany Ruska.

Jonsonove vyjadrenia nadväzujú na obvinenia, že Rusko testuje odolnosť aliancie prostredníctvom vpádov do jej vzdušného priestoru. Estónsko napríklad uviedlo, že ruské stíhačky MiG-31 vstúpili na jeho územie 19. septembra na dobu 12 minút. Moskva tieto obvinenia odmietla a tvrdila, že let do Kaliningradskej oblasti sa uskutočnil v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Poľsko tiež informovalo, že ruské stíhačky preleteli nad poľskou ťažobnou plošinou Petrobaltic v Baltskom mori 19. septembra. Okrem toho boli zaznamenané prípady, kedy drony použité pri bombardovaní Ukrajiny dopadli na poľské územie. Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že Varšava zničí akékoľvek nepriateľské objekty vstupujúce do jej vzdušného priestoru. Litva oznámila podobné opatrenia, pričom ministerka obrany Dovilė Šakalienė na sociálnej sieti X uviedla, že Turecko „dalo príklad“ pred 10 rokmi.

Šakalienė odkazuje na incident z roku 2015, kedy turecká stíhačka F-16 zostrelila ruský bombardér Su-24M, ktorý narušil jej vzdušný priestor na 17 sekúnd. Išlo o prvý prípad, kedy člen NATO zostrelil ruské vojenské lietadlo od Kórejskej vojny.

CEO organizácie Hope for Ukraine, Yuriy Boyechko, ktorá pomáha komunitám v prvej línii na Ukrajine, pre Newsweek uviedol, že každý člen NATO by mal reagovať na narušenie vzdušného priestoru zo strany Moskvy rovnakým spôsobom, ako Turecko pred desiatimi rokmi. „Po incidente v roku 2015 už ruské lietadlá nenarúšali turecký vzdušný priestor,“ dodal.