Sýkorky v Sydney objavili fontány: Zložité pohyby vedú k osviežujúcemu pitiu

Žltohrebenaté sýkorky v Sydney preukázali pozoruhodnú inteligenciu, keď prišli na to, ako používať pitné fontány. Snímky ukazujú, ako tieto vtáky obratne uchopujú a otáčajú kohútikom, aby sa napili.

Výskumníci pomocou fotopascí zdokumentovali, ako sa vtáky striedajú pri fontáne v západnej časti Sydney. Počas 44 dní zaznamenali viac ako 500 pokusov, pričom úspešnosť dosiahla približne 46 %.

„Správanie pozostáva z kombinácie pohybov, pri ktorých sa používajú obe nohy, zobák a presúva sa váha tela, aby sa spustil prúd vody,“ uviedli vedci vo svojej štúdii.

Dr. John Martin, popredný ekológ z Ecosure a spoluautor štúdie, uviedol, že na zložité správanie narazili náhodou, keď skúmali spôsob získavania potravy sýkoriek. Fontána sa nachádzala na športovom ihrisku v západnom Sydney.

Komentár redakcie: Tento článok poukazuje na pozoruhodnú inteligenciu sýkoriek a ich schopnosť prispôsobiť sa mestskému prostrediu. Ich schopnosť učiť sa od seba navzájom a objavovať nové spôsoby, ako získať zdroje, je fascinujúca a ukazuje, ako sa zvieratá dokážu adaptovať na zmenené podmienky života v mestách.

„Museli sa postaviť na páku, uchopiť ju a zatlačiť dopredu, aby ju aktivovali, a potom sa nakloniť a napiť,“ vysvetlil Martin.

Predpokladá sa, že sýkorky sa najprv naučili, ako to robiť, pozorovaním ľudí. „Nakoniec na to jedna z nich prišla a ostatné si povedali: Aha, to je zábava!“ povedal Martin. Vtáky sa učili pozorovaním a následným pokusom.

Približne 70 % miestnej populácie sa pokúsilo o tento manéver, uvádza sa v štúdii publikovanej v Biology Letters.

Pitie z verejnej fontány nebolo len z nutnosti, keďže neďaleko, iba 500 metrov, sa nachádza potok. Zdá sa, že v tom bola aj istá zábava. „Kŕdeľ priletel, hľadali potravu, pili – relaxovali a zabávali sa,“ dodal Martin.

„Inovácia s pitnou fontánou“ – ktorá pretrváva už najmenej dva roky – je druhou zdokumentovanou adaptáciou na mestské prostredie, ktorá sa rozšírila medzi populáciou žltohrebenatých sýkoriek v Sydney.

Predchádzala jej „inovácia s otváraním košov“, keď sýkorky prišli na to, ako používať svoje zobáky a nohy na zdvíhanie veka košov, čo sa rýchlo rozšírilo po južných predmestiach Sydney.

Martin, ktorý je aj spoluautorom tejto štúdie, uviedol, že vtáky používajú techniky sociálneho učenia špecifické pre ich kultúrnu skupinu. „Vtáky v jednej oblasti otvárali koše určitým spôsobom a vtáky v inej geografickej oblasti ich otvárali inak.“

Verejnosť sa vyzýva, aby prostredníctvom webovej stránky a aplikácie Big City Birds zasielala svoje vlastné pozorovania inovácií žltohrebenatých sýkoriek.

Sýkorky, čeľaď papagájov, sú známe svojou inovatívnosťou a majú obratné prsty, ktoré dokážu uchopiť.

Rakúsky výskum na kakaduoch Goffinových, ktorí pochádzajú z Indonézie, pozoroval vtáky, ako si pred jedlom namáčajú sušienky do vody a ponárajú si jedlo do jogurtu, aby mu dodali chuť.

Správanie súvisiace s riešením problémov je príkladom rýchleho a rozsiahleho sociálneho učenia, ktoré niektorým druhom pomáha lepšie sa prispôsobiť mestskému prostrediu.

Dr. Holly Parsons, ktorá riadi program pre mestské vtáctvo v BirdLife Australia, uviedla, že žltohrebenaté sýkorky sú veľké, hlučné a interaktívne vtáky a bežný pohľad v austrálskych mestách.

„Sú inteligentné, takže dokážu využívať mestské prostredie na získanie zdrojov, ktoré potrebujú, a to je jeden z dôvodov, prečo sa im s nami tak dobre darí.“

Tento druh bol štvrtým najčastejšie pozorovaným vtákom v Austrálii v rámci každoročného sčítania vtákov Aussie Bird Count organizácie BirdLife Australia.

Parsons, ktorá videla sýkorky prevracať veká košov, povedala, že ju neprekvapuje, že sa naučili obsluhovať pitné fontány. Existujú dokonca príbehy o tom, ako sa domáce sýkorky dostali do voľnej prírody a učili ostatné vtáky rozprávať.