Syndróm kognitívneho odpojenia: Nový pohľad na odlíšenie od ADHD u detí a adolescentov
Výskum publikovaný v Journal of Attention Disorders prináša dôležité rozlíšenie medzi CDS a ADHD, zdôrazňujúc špecifické výzvy, ktorým čelia deti a dospievajúci s CDS.
Nová štúdia odhaľuje, že syndróm kognitívneho odpojenia (CDS), prejavujúci sa nadmerným snívaním a spomaleným myslením, je odlišný od poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a vyžaduje si cielenú diagnostiku a podporu.
Dlhodobé diskusie o tom, či sú symptómy ako denné snívanie a mentálny zmätok súčasťou ADHD alebo ide o samostatnú klinickú entitu, viedli k rozsiahlemu výskumu syndrómu kognitívneho odpojenia (CDS). Táto štúdia sa zameriava na potvrdenie existencie CDS ako odlišnej diagnózy, najmä v kontexte meniacich sa emocionálnych a sociálnych ťažkostí počas dospievania.
Medzinárodný tím odborníkov, vedený G. Leonardom Burnsom z Washington State University a Stephenom P. Beckerom z Cincinnati Children’s Hospital Medical Center, analyzoval dáta od 5525 detí a adolescentov zo Španielska. Rodičia hodnotili správanie svojich detí pomocou dotazníka Child and Adolescent Behavior Inventory, ktorý pokrýval symptómy CDS, ADHD a funkčné problémy ako ťažkosti v škole, sociálne problémy a poruchy spánku.
Výsledky ukázali, že existuje jasná skupina detí a dospievajúcich s vysokou mierou CDS bez výrazných symptómov ADHD. Približne 2,5 % detí a 1,5 % adolescentov spadá do kategórie „iba CDS“. U detí s CDS sa zistila vyššia miera internalizačných porúch, ako sú úzkosť a depresia, a tiež somatizácia (prejav psychickej nepohody cez fyzické symptómy). U adolescentov sa rozdiely v úzkosti a depresii medzi CDS a ADHD zmenšili, čo naznačuje odlišný vývojový priebeh týchto porúch.
Komentár redakcie: Táto štúdia prináša cenné poznatky pre klinickú prax a poukazuje na dôležitosť dôkladnej diagnostiky a individualizovaného prístupu k deťom a adolescentom s CDS. Rozlíšenie CDS od ADHD môže viesť k efektívnejším terapeutickým intervenciám, ktoré zohľadňujú špecifické potreby jedincov s týmto syndrómom. Zvlášť zaujímavé je zistenie o rozdielnom vývoji úzkosti a depresie v oboch skupinách a vplyve na kvalitu spánku.
Poruchy spánku boli konzistentným znakom CDS v oboch vekových skupinách, pričom jedinci s CDS mali častejšie denné aj nočné problémy so spánkom. V sociálnej oblasti deti s CDS vykazovali vyššiu mieru sociálnej izolácie, ale nie nutne aktívne odmietanie zo strany rovesníkov, ako je to bežné pri hyperaktívnej forme ADHD. V akademickej oblasti mali adolescenti s ADHD väčšie problémy ako tí s CDS.
Autori štúdie zdôraznili, že dáta pochádzajú iba z hodnotení rodičov a chýbajú informácie od učiteľov a samotných adolescentov. Tiež upozornili na potrebu longitudinálneho výskumu a replikácie výsledkov v iných kultúrach. Napriek týmto obmedzeniam štúdia potvrdzuje validitu CDS ako samostatnej klinickej entity a zdôrazňuje potrebu jeho oddeleného posudzovania.
