Tajomstvo popínavky: Študentka objavila halucinogénnu hubu, ktorú hľadal objaviteľ LSD

Študentka z West Virginia University urobila prelomový objav. V semienkach popínavých rastlín objavila nový druh huby, ktorý produkuje látky podobné LSD. Po tejto hube desaťročia pátral aj samotný Albert Hofmann, objaviteľ LSD.

Príbeh sa začína nenápadne – s obalom semienka a malým chĺpkom. Corinne Hazelová, študentka environmentálnej mikrobiológie na West Virginia University (WVU), skúmala popínavé rastliny s cieľom nájsť stopy po ochranných chemikáliách. Nehľadala nové drogy ani nič psychedelické. Ale v záhyboch drobného obalu semienka sa objavil náznak bieleho chĺpku.

Ukázalo sa, že tento chĺpok je huba, ktorú vedci hľadali už od 30. rokov 20. storočia. A to vrátane Alberta Hofmanna, švajčiarskeho chemika, ktorý prvýkrát syntetizoval LSD.

Hofmann svetu ponúkol LSD koncom 30. rokov úpravou zlúčeniny nazývanej kyselina lyzergová, ktorú extrahoval z huby námeľ Claviceps purpurea. Táto huba rastie na raži a iných obilninách a je známa produkciou námeľových alkaloidov, skupiny chemikálií, ktoré môžu byť toxické alebo liečivé v závislosti od dávky.

Komentár redakcie: Objav Corinne Hazelovej je nielen vedeckým úspechom, ale aj pripomienkou toho, že aj v najmenších veciach sa môžu skrývať obrovské príležitosti. Jej práca by mohla otvoriť nové dvere pre vývoj liekov a hlbšie pochopenie interakcií medzi rastlinami a mikroorganizmami.

Hofmann však tiež predpokladal, že popínavé rastliny obsahujú podobné zlúčeniny. Veril, že v symbióze s týmito rastlinami žije skrytá huba – tá, ktorá je zodpovedná za produkciu týchto chemikálií podobných LSD. Ale táto huba nikdy nebola nájdená.

Až doteraz.

"Mám šťastie, že som na túto príležitosť narazila," povedala Hazelová. "Ľudia túto hubu hľadali roky a jedného dňa sa pozriem na správne miesto a je tam."

Pomenovala ju Periglandula clandestina, čo je odkaz na jej tajnostkársku povahu.

Desaťročia po objavení LSD Hofmann predpokladal, že popínavé rastliny vďačia za svoje psychedelické vlastnosti hube – tej, ktorá produkuje chemikálie podobné tým, ktoré modifikoval.

"Popínavky obsahujú vysoké koncentrácie podobných derivátov kyseliny lyzergovej, ktoré im dodávajú psychedelické účinky," povedal Daniel Panaccione, Hazelovej fakultný mentor a profesor na Davis College of Agriculture and Natural Resources na WVU.

V predchádzajúcej štúdii publikovanej v Communications Biology vedci uviedli, že 53 z 210 testovaných druhov popínaviek malo semená obsahujúce námeľ.

Hofmann a ďalší hľadali v rastlinách hubu príbuznú s Claviceps purpurea, mikróbom žijúcim v raži, ktorý produkuje námeľové alkaloidy, skupinu silných zlúčenín so silnými biologickými účinkami. Ale po desaťročia táto huba zostala fantómom.

Hazelová ju našla takmer náhodou.

"Mali sme okolo seba tony rastlín a mali tieto drobné obaly semienok," povedala. "V obale semienka sme si všimli trochu chĺpku. To bola naša huba."

Pod Panaccionovým vedením Hazelová extrahovala DNA z chĺpku a poslala ju na sekvenovanie. Výsledky potvrdili to, čo generácie chemikov a botanikov len tušili: popínavka ukrývala predtým neznámy druh huby produkujúcej námeľ.

"Sekvenovanie genómu je významná vec," povedal Panaccione. "Je to úžasné pre študenta."

Periglandula clandestina nerieši len historickú záhadu. Mohla by pomôcť formovať budúcu medicínu.

Námeľové alkaloidy sú biologicky silné – a hlboko komplexné. Vo vysokých dávkach sú toxické pre ľudí a hospodárske zvieratá. Ale keď sú rafinované alebo upravené, používajú sa na liečbu migrény, kontrolu krvácania a liečbu neurologických stavov, ako je Parkinsonova choroba.

"Mnoho vecí je toxických. Ale ak ich podáte v správnom dávkovaní alebo ich upravíte, môžu byť užitočné farmaceutiká," povedal Panaccione. "Štúdiom ich môžeme prísť na to, ako obísť vedľajšie účinky."

A Hazelovej huba by mohla byť obzvlášť dobrá v tomto. Prvé dôkazy naznačujú, že P. clandestina dokáže produkovať námeľové alkaloidy efektívne a vo veľkých množstvách – vlastnosti, ktoré by ju jedného dňa mohli urobiť cennou pre vývoj liekov.

Hazelová sa teraz zameriava na kultiváciu pomaly rastúceho mikroorganizmu a skúma, či sa príbuzné hubové symbiózy neskrývajú v iných druhoch popínaviek. Mohol by existovať celý podzemný svet húb produkujúcich psychedeliká, ktoré čakajú na objavenie.

Zatiaľ si však nájde chvíľu na to, aby sa zamyslela nad tým, koľko vzišlo z náhodného pozorovania.

"Som veľmi hrdá na prácu, ktorú som odviedla na WVU," povedala.

Panaccione súhlasí. "Ide o to, aby študenti rozpoznali príležitosti, chopili sa ich a mali zručnosti a rozum, aby túto prácu doviedli do úspešného konca."

A niekedy stačí len malý chĺpok.

Nové zistenia sa objavili v časopise Mycologia.