Temné stránky online politiky: Ako psychopatia a narcizmus ovplyvňujú digitálnu účasť?
Výskum poukazuje na spojitosť medzi temnými osobnostnými črtami a online politickou aktivitou, čo vyvoláva otázky o kvalite digitálnej demokracie a vplyve týchto osobností na politické procesy.
Nová štúdia odhaľuje, ako osobnostné črty ako psychopatia a narcizmus, spolu so strachom z premeškania (FoMO), formujú zapojenie do online politického diania. Kognitívne schopnosti pritom hrajú významnú úlohu.
Štúdia skúmala, ako psychopatia, narcizmus, strach z premeškania (FoMO) a kognitívne schopnosti ovplyvňujú online politickú účasť. Zistenia odhalili, že psychopatia je významne spojená s online politickou aktivitou vo všetkých skúmaných krajinách. To naznačuje, že ľudia s vyššími psychopatickými sklonmi sa častejšie zapájajú do online politiky bez ohľadu na kultúrne a politické rozdiely. Narcizmus bol významný len v USA, na Filipínach a v Thajsku.
Výskumníci zdôrazňujú, že zapojenie osôb s psychopatickými a narcistickými črtami do online politického diania môže viesť k spoločenským, politickým a inštitucionálnym zmenám, ktoré nemusia byť v súlade so záujmami verejnosti. Štúdia zároveň poukazuje na silnú väzbu medzi FoMO a účasťou na online politických aktivitách. FoMO môže motivovať k politickej angažovanosti najmä mladých ľudí, no táto angažovanosť môže byť povrchná a náchylná na manipuláciu.
Zaujímavým zistením je, že vyššie kognitívne schopnosti korelujú s nižšou online politickou účasťou. Ľudia s vyššími kognitívnymi schopnosťami sú pravdepodobne kritickejší pri hodnotení informácií a menej ovplyvniteľní emóciami spojenými s temnými osobnostnými črtami alebo FoMO. Štúdia tiež zistila, že v krajinách s konfuciánskou kultúrou, kde sa cení harmónia a súdržnosť skupiny, narcizmus nebol významným prediktorom online politickej účasti.
Komentár redakcie: Štúdia prináša cenné poznatky pre tvorcov politík, ktorí sa snažia zlepšiť demokratickú účasť v online priestore. Je potrebné rozvíjať stratégie, ktoré budú zohľadňovať kultúrne rozdiely a podporovať kritické myslenie, aby sa zabránilo manipulácii a zabezpečila kvalitná politická diskusia.
Autori zdôrazňujú, že pri skúmaní politického správania je dôležité brať do úvahy osobnostné, sociálno-psychologické a kognitívne faktory. Výsledky naznačujú, že vplyv temných osobnostných čŕt na politické správanie sa nedá zovšeobecňovať, najmä v online prostredí, kde sú náklady na zapojenie relatívne nízke. Politici by sa mali zamerať na vytváranie online platforiem, ktoré podporujú konštruktívnu diskusiu a zároveň zmierňujú reaktívne alebo agresívne interakcie.
