Teórie sprisahania: Ako ovplyvňujú verejnú mienku o vojne?

Medzinárodná štúdia odhalila, že konšpiračné teórie o zahraničných vládach môžu výrazne formovať názory verejnosti na vojnu, a to aj v krajinách, ktoré nie sú priamo zapojené do konfliktu. Výsledky ukazujú, že viera v takéto teórie zvyšuje podporu vojenskej agresie, znižuje humanitárnu starostlivosť o nepriateľa a prehlbuje vnímanie hrozby.

História je plná príkladov, kedy boli konšpiračné príbehy použité na ospravedlnenie vojny. Od Hitlerovho tvrdenia o židovskom sprisahaní komunizmu, až po Husajnovo podozrenie, že Irán sa sprisahal s cieľom podnietiť revolúciu v Iraku, takéto presvedčenia slúžili ako silné politické nástroje. Aj ruské zdôvodnenie invázie na Ukrajinu – prezentovanie ako misia na „denacifikáciu“ krajiny a zastavenie údajnej genocídy etnických Rusov – sleduje podobný vzor.

Autori štúdie sa zamerali na preskúmanie toho, ako konšpiračné teórie o cudzích národoch ovplyvňujú podporu vojny, sankcií, pomoci a skupinovej identifikácie. Predpokladali, že konšpiračné teórie často obsahujú silné medziskupinové prvky, ktoré zobrazujú inú skupinu ako tajne plánujúcu spôsobiť škodu. Toto rámcovanie môže vyvolať strach, ospravedlniť agresiu a znížiť empatiu, čím sa konšpiračné teórie stávajú obzvlášť účinnými pri formovaní postojov počas vojny.

„Politickí lídri často ospravedlňujú vedenie vojny konšpiračnou rétorikou. Nedávnym príkladom je Putin, ktorý tvrdil, že ukrajinská vláda je nacistický režim, ktorý pácha genocídu na ruských menšinách,“ vysvetlil autor štúdie Jan-Willem van Prooijen. „Našou hlavnou výskumnou otázkou bolo: Do akej miery takéto konšpiračné teórie ovplyvňujú verejnú mienku tým, že robia ľudí viac podporujúcimi vojnu?“

Komentár redakcie: Táto štúdia zdôrazňuje nebezpečný vplyv konšpiračných teórií na verejnú mienku a podporu vojny. Poukazuje na to, ako môžu byť tieto teórie zneužité politickými lídrami na manipuláciu verejnosti a ospravedlnenie vojenských akcií.

Výskum zahŕňal rozsiahle štúdie s použitím prieskumov a experimentov na posúdenie psychologického vplyvu konšpiračných teórií. Výsledky ukázali, že silnejšia viera v tieto konšpirácie predpovedala zvýšenú podporu ruskej invázie a zníženú podporu pomoci a sankcií súvisiacich s Ukrajinou. Podobné dynamiky sa potvrdili aj v prípade konfliktu medzi Izraelom a Hamasom, kde tí, ktorí verili konšpiračným teóriám o izraelskej vláde, prejavovali zvýšenú podporu Hamasu.

Experimentálne štúdie podporili kauzálnu interpretáciu. Účastníci, ktorí čítali konšpiračný príbeh o Ukrajine, vyjadrili vyššiu podporu ruskej invázii ako tí v kontrolnej skupine. Podobne, tí, ktorí čítali o vymyslenom sprisahaní zahŕňajúcom chemické zbrane, boli ochotnejší podporovať vojnu a menej naklonení poskytovať humanitárnu pomoc.

Výskumníci tiež zistili, že konšpiračné presvedčenia a podpora vojny sa môžu časom navzájom posilňovať. Ľudia môžu racionalizovať svoju existujúcu podporu vojny tým, že podporujú konšpiračné teórie.

Van Prooijen poznamenal, že všetky štúdie boli vykonané medzi účastníkmi z krajín, ktoré sami nebojovali. Otázkou zostáva, ako by na tieto konšpiračné teórie reagovali ľudia najviac priamo postihnutí, napríklad ukrajinskí alebo ruskí občania.

„Existuje jasný praktický dôsledok tohto zistenia: politickí lídri, ktorí chcú viesť vojnu, môžu strategicky využívať konšpiračné teórie bez dôkazov na formovanie verejnej mienky. To robí z konšpiračných teórií lacný a potenciálne nebezpečný nástroj v rukách politických lídrov, ktorí sa snažia získať podporu pre hroziacu vojenskú agresiu,“ uzavrel van Prooijen.