Trauma u detí zanecháva stopy v mozgu, aj bez vonkajších prejavov, zistila štúdia

Deti vystavené traumatickým udalostiam vykazujú v mozgu jemné, ale merateľné odlišnosti v spracovaní pozornosti a ovládaní impulzov. Nová štúdia zistila, že tieto zmeny sa líšia podľa pohlavia.

Cieľom štúdie bolo lepšie pochopiť, ako trauma v detstve ovplyvňuje vývoj mozgu. Predchádzajúce výskumy spájali skoré traumatické zážitky s neskoršími problémami s duševným zdravím, ako sú úzkosť, depresia a ťažkosti s pozornosťou či impulzívnosťou. Aktuálny výskum sa zameral na deti a dospievajúcich, pričom vylúčil priame zneužívanie, aby zistil, ako iné traumatické udalosti ovplyvňujú mozog v období jeho intenzívneho vývoja.

Výskumný tím skúmal aktivitu mozgu počas úloh vyžadujúcich pozornosť a sebaovládanie. Zistili, že deti s väčším počtom traumatických zážitkov vykazovali zníženú aktivitu v niektorých oblastiach mozgu zodpovedných za riadiace funkcie, ako je predná časť cingulárneho kortexu a parietálny kortex. To naznačuje, že tieto deti môžu menej efektívne využívať mozgové zdroje pri úlohách vyžadujúcich pozornosť.

Vedci tiež zistili rozdiely v načasovaní nervových reakcií. Deti s vyššou mierou traumy mali rýchlejšie reakcie v predcentrálnom kortexe, čo môže byť prejavom zvýšenej ostražitosti. Zaujímavosťou je, že vplyv traumy na mozog sa líšil podľa pohlavia. U chlapcov sa prejavovali oneskorené reakcie, zatiaľ čo u dievčat boli reakcie naopak rýchlejšie. Hoci v samotnom výkone úloh neboli medzi skupinami výrazné rozdiely, mozgová aktivita odhalila skryté dopady traumy.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť včasnej intervencie u detí, ktoré prežili traumu, a to aj v prípadoch, keď sa neprejavujú zjavné problémy v správaní. Meranie mozgovej aktivity môže byť užitočným nástrojom na identifikáciu detí ohrozených neskoršími problémami.

Štúdia sa zamerala na 65 detí vo veku 9 až 15 rokov, u ktorých neboli zistené neurologické ani vývinové poruchy. Traumatické zážitky boli hodnotené pomocou dotazníka, ktorý nezahŕňal otázky o zneužívaní. Účastníci boli rozdelení do skupiny s vyššou a nižšou mierou traumy.

Počas merania mozgovej aktivity pomocou magnetoencefalografie (MEG) deti plnili úlohu, ktorá vyžadovala rýchle reakcie na určité podnety a zároveň potlačenie reakcie na iné. Vedci sa zamerali na aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré sú kľúčové pre riadiace funkcie.

Autori štúdie zdôrazňujú, že je potrebné ďalšie sledovanie detí v dlhodobom horizonte, aby sa zistilo, či pozorované zmeny pretrvávajú do dospelosti a ako ovplyvňujú duševné zdravie. Dôležité je tiež skúmať rôzne typy traumy a ich špecifické dopady na mozog.