Trauma v detstve môže zhoršiť prejavy ADHD u vysokoškolákov, ukazuje štúdia
Výskum naznačuje, že trauma z detstva narúša schopnosť regulovať emócie a mať sebasúcit, čo vedie k zhoršeniu prejavov ADHD. Psychologické intervencie zamerané na sebalásku môžu byť nápomocné.
Nová štúdia zistila, že negatívne zážitky v detstve môžu prispievať k zvýšeným prejavom ADHD u mladých dospelých. Zhoršená regulácia emócií a nízka sebasúcit sú kľúčové faktory.
ADHD je neurovývinová porucha charakterizovaná problémami s pozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou. Hoci sa ADHD často vníma ako biologicky podmienený stav, významnú úlohu zohrávajú aj faktory prostredia. Predchádzajúce štúdie preukázali spojitosť medzi nepriaznivými zážitkami v detstve (ACE) a negatívnymi dopadmi na duševné zdravie.
Nová štúdia sa zamerala na vplyv týchto zážitkov na prejavy ADHD u vysokoškolákov. Výskumníci sa zamerali na úlohu regulácie emócií a sebasúcitu. Regulácia emócií predstavuje schopnosť ovplyvňovať prežívanie a vyjadrovanie emócií. Sebasúcit znamená správať sa k sebe s pochopením a láskavosťou v ťažkých situáciách.
Výskumu sa zúčastnilo 442 mladých dospelých z Turecka. Zúčastnení vyplnili dotazníky zamerané na hodnotenie ACE, prejavov ADHD, regulácie emócií a sebasúcitu. Výsledky ukázali, že až 76% účastníkov zažilo aspoň jeden nepriaznivý zážitok v detstve.
Komentár redakcie: Táto štúdia zdôrazňuje dôležitosť skúmania vplyvu prostredia na prejavy ADHD. Zistenia naznačujú, že zameranie sa na rozvoj sebasúcitu a zlepšenie regulácie emócií môže byť účinnou stratégiou na zmiernenie prejavov ADHD u jedincov s traumatickou históriou.
Štatistická analýza odhalila, že študenti s vyšším počtom ACE vykazovali nižšiu úroveň sebasúcitu a horšiu reguláciu emócií. Zároveň mali títo študenti výraznejšie prejavy ADHD. Analýza potvrdila, že spojitosť medzi ACE a ADHD nie je priama. ACE vedú k zníženiu sebasúcitu, čo následne vedie k problémom s reguláciou emócií. Zhoršená regulácia emócií potom predpovedá zvýšenú závažnosť prejavov ADHD.
Sebasúcit zohráva významnú úlohu, pretože ovplyvňuje vzťah medzi ACE a reguláciou emócií. Taktiež ovplyvňuje vzťah medzi ACE a prejavmi ADHD. Zistenia naznačujú, že jedinci s vysokou úrovňou sebasúcitu sú lepšie vybavení na konštruktívne spracovanie negatívnych zážitkov. Dokážu lepšie kontrolovať svoje emócie, čo znižuje intenzitu správania spojeného s ADHD.
Štúdia má určité obmedzenia. Použitie dotazníkov je spojené s rizikom skreslenia odpovedí. Výskum bol realizovaný iba v jednom časovom bode, čo neumožňuje stanovenie príčinnej súvislosti. Výsledky sa nemusia dať aplikovať na iné populácie. Napriek týmto obmedzeniam štúdia prináša dôležité poznatky pre podporu duševného zdravia. Intervencie zamerané na zvýšenie sebasúcitu by mohli byť prospešné pre vysokoškolákov s prejavmi ADHD, najmä pre tých, ktorí majú za sebou traumatické zážitky.
