Trauma z detstva matky ovplyvňuje psychiku detí, ukazuje štúdia
Výskum poukazuje na to, ako negatívne skúsenosti v ranom veku ovplyvňujú ďalšie generácie prostredníctvom rodinných a spoločenských faktorov.
Nová štúdia preukázala, že ťažké detstvo matky má vplyv na emocionálny, behaviorálny a kognitívny vývoj jej potomkov. Skúmanie ukázalo prepojenie s horšími sociálno-ekonomickými podmienkami, duševným zdravím matky, konfliktami vo vzťahu a správaním pri starostlivosti.
Vedci realizovali štúdiu s cieľom lepšie pochopiť, ako nepriaznivé zážitky matky v detstve ovplyvňujú nasledujúcu generáciu. Predchádzajúce štúdie už preukázali, že nepriaznivé detstvo vedie k negatívnym následkom v dospelosti, no dopad na rodičovstvo a vývoj dieťaťa bol menej známy. Cieľom štúdie bolo preskúmať model intergeneračného rizika priamymi aj nepriamymi cestami od ťažkého detstva matky k výsledkom u detí v predškolskom veku.
Výskumníci sledovali 501 rodín od veku detí 2 mesiace až do 5 rokov. Matky poskytovali informácie o svojich negatívnych skúsenostiach z detstva (fyzické a sexuálne zneužívanie, užívanie návykových látok v domácnosti, duševné choroby, odlúčenie rodičov a vystavenie násiliu), ako aj o ich súčasných sociálno-ekonomických podmienkach, konfliktoch vo vzťahu a príznakoch depresie. Otcovia prispeli informáciami o svojich vlastných problémoch so správaním v detstve a vyškolení pozorovatelia hodnotili rodičovské správanie. Rodičia hodnotili emocionálne a behaviorálne problémy detí a kognitívne schopnosti boli merané pomocou štandardizovaných testov.
Výsledky ukázali, že ťažké detstvo matky súviselo s emocionálnymi a behaviorálnymi problémami dieťaťa, ako aj s kognitívnym výkonom. Tieto asociácie však neboli priamočiare. Namiesto toho boli účinky často nepriame, fungujúce prostredníctvom siete prepojených rodinných a kontextových faktorov.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie majú významný dopad na verejnú politiku a včasnú intervenciu. Zistenia naznačujú, že nepriazeň v detstve nie je len individuálny problém, ale problém, ktorý môže ovplyvniť budúce generácie. Politiky, ktoré sa zameriavajú na zníženie traumy v detstve alebo zmiernenie jej účinkov, by mohli mať rozsiahle a dlhodobé výhody. Napríklad programy, ktoré podporujú mladé rodiny s finančnými zdrojmi, službami v oblasti duševného zdravia a rodičovskou podporou, môžu pomôcť prelomiť cyklus nepriazne.
Napríklad matky, ktoré zažili viac nepriazne v detstve, s väčšou pravdepodobnosťou žili v horších sociálno-ekonomických podmienkach ako dospelé. To následne súviselo s nižšou materskou citlivosťou – ako boli matky naladené a reagovali na svoje deti počas interakcií – a tiež súviselo s väčším manželským konfliktom a materskou depresiou. Tieto faktory formovali výsledky detí špecifickými spôsobmi.
Emocionálne problémy detí, ako sú úzkosť a smútok, boli primárne spojené s materskou depresiou. Matky s väčším počtom nepriaznivých udalostí v detstve mali väčšiu pravdepodobnosť depresie, čo bolo kľúčovým prediktorom emocionálnych ťažkostí u ich detí. Histórie problémov so správaním otcov tiež nepriamo prispeli k materskej depresii, čím sa toto spojenie posilnilo.
V prípade problémov so správaním u detí – ako je agresia a porušovanie pravidiel – sa objavilo viacero ciest. Jedna zahŕňala vlastnú históriu problémov so správaním otcov, ktorá priamo súvisela so správaním detí. Ďalšia cesta viedla cez partnerský vzťah: nepriaznivé detstvo matky predpovedalo viac manželských konfliktov, ktoré následne súviseli s problémami so správaním u detí. V tejto asociácii zohrávala úlohu aj nižšia materská citlivosť.
Kognitívne výsledky nasledovali inú cestu. Tu sa ako kľúčový vplyv ukázala materská citlivosť. Matky s väčším počtom nepriaznivých udalostí v detstve mali tendenciu mať nižšie sociálno-ekonomické postavenie, čo súviselo s menej citlivou starostlivosťou. Deti v týchto prostrediach následne vykazovali horšie výsledky v meraniach slovnej zásoby a raných matematických schopností. Je zaujímavé, že materská nepriazeň vykazovala malú priamu súvislosť s vyšším kognitívnym skóre dieťaťa, ale to bol pravdepodobne štatistický artefakt. Po zvážení nepriamych ciest bol celkový vplyv nepriazne na poznávanie negatívny.
Tieto zistenia podporujú „interakcionistický model“ vývoja. V tomto modeli môže nepriazeň matky v ranom veku ovplyvniť jej sociálno-ekonomické postavenie v dospelosti a charakteristiky jej romantického partnera, ktoré potom ovplyvňujú jej duševné zdravie a správanie pri starostlivosti. Tie následne formujú vývoj jej dieťaťa. Model zdôrazňuje, ako môžu skúsenosti zo skorého života vytvárať kaskády rizík, ktoré sa časom a generáciami hromadia.
