Traumy z detstva narúšajú schopnosť tínedžerov rozlišovať medzi hrozbou a bezpečím

Deti, ktoré zažili v detstve nepriaznivé situácie, majú v dospievaní problém rozoznať, kedy im hrozí nebezpečenstvo a kedy sú v bezpečí. Podľa novej štúdie u nich dochádza k prehnanej generalizácii strachu, čo môže viesť k psychickým problémom.

Štúdia publikovaná v odbornom časopise Journal of Child Psychology and Psychiatry poukazuje na to, že stresujúce a traumatické zážitky v detstve, ako zneužívanie, zanedbávanie, dysfunkčné rodinné prostredie a násilie, negatívne ovplyvňujú vývoj mozgu. To sa prejavuje najmä v oblastiach, ktoré sú zodpovedné za reguláciu emócií a reakciu na stres – amygdala a prefrontálna kôra. Dlhodobé vystavenie takýmto situáciám môže narušiť fungovanie osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky, čo vedie k zvýšenej fyziologickej reaktivite na stres.

Deti, ktoré čelia týmto nepriaznivým vplyvom, sú vystavené vyššiemu riziku vzniku psychických problémov, ako sú úzkosti, depresie a posttraumatická stresová porucha. Môžu mať tiež ťažkosti s reguláciou emócií, sociálnym fungovaním a kognitívnymi funkciami. V dospelosti sú tieto ranné traumy spojené so zlým zdravotným stavom, vrátane kardiovaskulárnych ochorení, porúch spojených s užívaním návykových látok a chronických zápalov.

Autorka štúdie Celine Samaey a jej kolegovia sa zamerali na to, ako nepriaznivé zážitky v detstve ovplyvňujú učenie sa strachu v dospievaní. Konkrétne skúmali, či dospievajúci, ktorí zažili takéto traumy, majú problémy s rozlišovaním bezpečných a hrozivých podnetov a či majú väčšiu tendenciu generalizovať strachové reakcie.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie potvrdzujú, že negatívne skúsenosti v detstve môžu mať dlhodobý vplyv na psychické zdravie jedinca. Prehnaná generalizácia strachu môže viesť k pocitom neistoty a nedôvery, čo potvrdzujú aj skúsenosti používateľov na Reddite.

Štúdie sa zúčastnilo 119 dospievajúcich vo veku 12 až 16 rokov, s priemerným vekom 14 rokov. 65 účastníkov boli dievčatá a 63 malo skúsenosti s nepriaznivými zážitkami v detstve, čo bolo hodnotené pomocou dotazníka Juvenile Victimization Questionnaire.

Účastníci absolvovali dve kľúčové experimentálne úlohy. V úlohe podmieňovania strachom sledovali kruhy rôznych veľkostí. Jeden konkrétny kruh (označený ako CS+) bol občas nasledovaný miernym elektrickým šokom do zápästia, zatiaľ čo druhý (CS–) nikdy. Po naučení sa tejto asociácie boli účastníkom ukázané ďalšie kruhy rôznych veľkostí a boli požiadaní, aby ohodnotili, aká je pravdepodobnosť, že po každom kruhu bude nasledovať šok. To umožnilo vedcom posúdiť, ako široko účastníci generalizujú strach na podnety, ktoré sa podobajú hrozivému.

Účastníci tiež absolvovali úlohu percepčného rozlišovania, kde mali posúdiť, či sú páry kruhov rovnakej alebo rôznej veľkosti. Tento test bol použitý na zistenie, či generalizácia strachu môže byť spôsobená ťažkosťami s rozlišovaním vizuálnych podnetov.

Počas úlohy podmieňovania strachom účastníci vo všeobecnosti očakávali elektrický šok s vyššou pravdepodobnosťou. Dievčatá uvádzali celkovo nižšie očakávania šoku v porovnaní s chlapcami.

Dôležité je, že dospievajúci s väčšou expozíciou nepriaznivým zážitkom v detstve očakávali šoky s vyššou pravdepodobnosťou, a to aj pri podnetoch, ktoré neboli nasledované šokmi. Chlapci, ktorí zažili nepriaznivé zážitky, dávali vyššie hodnotenia hrozby bezpečnému kruhu a iným generalizačným podnetom ako chlapci bez takýchto skúseností. Dievčatá vystavené nepriaznivým zážitkom preukázali zvýšené očakávania hrozby pre takmer všetky podnety okrem najextrémnejšieho generalizačného podnetu.

Tento vzorec naznačuje, že dospievajúci, ktorí zažili nepriaznivé zážitky v detstve, boli náchylnejší na generalizáciu strachu a mali zníženú schopnosť rozlišovať medzi hrozivými a bezpečnými podnetmi. Zaujímavé je, že tí, ktorí boli vystavení nepriaznivým zážitkom, neboli horší v vizuálnom rozlišovaní kruhov – v skutočnosti mali tendenciu dosahovať lepšie výsledky v úlohe percepčného rozlišovania. To naznačuje, že ich zvýšená generalizácia strachu nebola spôsobená percepčnou zámenou, ale skôr rozdielmi v emočnom učení.

"Súčasná štúdia ukázala, že CA [nepriaznivé zážitky v detstve] sú spojené so zníženým rozlišovaním hrozby a bezpečia a zvýšenou generalizáciou strachu počas dospievania. Ako také sa zmenené učenie strachu javí ako dôležitý proces, prostredníctvom ktorého nepriaznivé zážitky zvyšujú riziko vzniku psychopatológie," uzavreli autori štúdie.

Štúdia vrhá svetlo na prepojenie medzi nepriaznivými zážitkami v detstve a učením sa strachu. Je však potrebné poznamenať, že štúdia použila ako objekt strachu veľmi mierny elektrický šok. Vzorce učenia sa reagovať na vážne hrozby alebo nebezpečenstvá nemusia byť rovnaké.