Tráviace problémy u detí s autizmom sú častejšie a dlhodobejšie, ovplyvňujú správanie a spánok

Nová štúdia odhalila, že deti s autizmom častejšie trpia pretrvávajúcimi tráviacimi ťažkosťami. Tieto problémy súvisia s poruchami spánku, komunikácie a správania.

Autizmus je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje komunikáciu, interakciu a vnímanie sveta. U ľudí s autizmom je bežná preferencia rutín a opakované správanie. Častým sprievodným javom sú aj rôzne zdravotné problémy, najmä tráviace ťažkosti. Vedci z Kalifornskej univerzity Davis MIND Institute sa zamerali na dlhodobý vývoj týchto problémov.

Predchádzajúce štúdie sa opierali o záznamy, ktoré nemuseli poskytovať úplný obraz. Vedci sledovali deti niekoľko rokov, aby získali priamejšie údaje o frekvencii a trvaní tráviacich problémov. Predpokladali, že tieto symptómy budú bežnejšie a dlhodobejšie u detí s autizmom, a že budú spojené s ďalšími vývinovými a behaviorálnymi problémami.

Výskum bol súčasťou rozsiahlejšieho projektu Autism Phenome Project. Zúčastnilo sa ho 322 detí s autizmom a 153 detí bez autizmu. Informácie sa zbierali v troch fázach: keď mali deti 2-4 roky, po dvoch rokoch a nakoniec, keď mali 9-12 rokov. Pediatri špecializovaní na autizmus v každej fáze realizovali rozhovory s rodičmi pomocou dotazníka zameraného na bežné tráviace problémy, ako bolesť brucha, nadúvanie, hnačka, zápcha, bolestivé vyprázdňovanie a vracanie.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje význam komplexného prístupu k deťom s autizmom. Zameranie sa na tráviace problémy môže významne prispieť k zlepšeniu ich celkového stavu a kvality života. Je dôležité, aby lekári a rodičia venovali pozornosť týmto prepojeniam a hľadali efektívne riešenia.

Do štúdie boli zaradené len symptómy bez známej lekárskej príčiny. Vylúčené boli deti s diagnostikovanými ochoreniami ako celiakia, chronická gastritída alebo potravinové alergie. Rodičia tiež vyplnili dotazníky zamerané na kognitívne schopnosti, sociálne zručnosti, stereotypné správanie, senzorickú citlivosť, spánkové návyky a celkovú emocionálnu pohodu dieťaťa.

Výsledky potvrdili predpoklady vedcov. Deti s autizmom mali približne dvakrát vyššiu pravdepodobnosť výskytu tráviacich ťažkostí. U detí s autizmom boli tieto problémy nielen častejšie, ale aj pretrvávajúcejšie. Dve tretiny detí bez autizmu nehlásili žiadne z deviatich sledovaných tráviacich ťažkostí počas všetkých návštev. U detí s autizmom to bola len tretina.

Chronické problémy boli ešte výraznejšie. Tridsať percent detí s autizmom malo tráviace ťažkosti hlásené pri každej návšteve. V porovnaní so 7 percentami u detí bez autizmu. Deti s autizmom mali v priemere o 2,4 viac súčasne sa vyskytujúcich symptómov, napríklad zápchu a nadúvanie. Najčastejšie boli hlásené zápcha, hnačka, nadúvanie a bolesť brucha, ale s vyššou frekvenciou u detí s autizmom.

Štúdia potvrdila súvislosť medzi tráviacimi ťažkosťami a fungovaním dieťaťa. Deti s tráviacimi problémami mali častejšie poruchy spánku, úzkosti, depresie, sťažovali sa na fyzický diskomfort a boli citlivejšie na zvuky a svetlo. U detí s autizmom platilo, že čím viac tráviacich problémov, tým výraznejšie boli ťažkosti v oblasti správania, komunikácie a senzorickej citlivosti. Vyšší počet symptómov bol spojený s poruchami spánku, dennou ospalosťou a častým prebúdzaním sa v noci.

Autori upozornili na obmedzenia štúdie. Informácie o tráviacom zdraví pochádzali z hlásení rodičov, nie z lekárskych vyšetrení. Štúdia prebiehala v jednom výskumnom centre v Kalifornii, takže výsledky nemusia byť zovšeobecniteľné. Niektoré rodiny sa v priebehu rokov prestali zúčastňovať. Analýza ukázala, že toto neovplyvnilo hlavné zistenia.

Zistenia zdôrazňujú potrebu, aby si lekári a rodičia boli vedomí vysokého výskytu pretrvávajúcich tráviacich problémov u detí s autizmom. Nové alebo zhoršujúce sa behaviorálne problémy môžu signalizovať fyzickú bolesť alebo nepohodlie, ktoré dieťa nedokáže ľahko vyjadriť. Skríning a liečba tráviacich problémov by mohli výrazne zlepšiť celkovú pohodu a kvalitu života dieťaťa. Budúci výskum sa môže zamerať na príčiny tráviacich problémov a vyvinúť lepšie spôsoby identifikácie a podpory ohrozených detí.