Trump čelí obvineniam z útoku na brazílsku demokraciu pre sankcie voči sudcovi v procese s Bolsonarom
Kritici tvrdia, že Trumpova podpora pre Bolsonara podkopáva brazílsky právny štát a zasahuje do vnútorných záležitostí krajiny.

Spojenci brazílskeho prezidenta Lulа da Silvu obvinili Donalda Trumpa z "priameho útoku na brazílsku demokraciu" po tom, čo americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na Alexandra de Moraes, sudcu najvyššieho súdu, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri ochrane brazílskej demokracie pred pokusom o prevrat v roku 2022.
Kontroverzný krok USA oznámil minister financií Scott Bessent krátko predtým, ako Trump naplnil svoju hrozbu a uvalil 50% clá na brazílsky dovoz. Svoje rozhodnutie zdôvodnil rozhorčením nad "honbou na čarodejnice" proti jeho spojencovi, bývalému brazílskemu prezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorý je súdený za údajný pokus o uchopenie moci po prehre v prezidentských voľbách v roku 2022.
Moraes predsedá procesu, ktorý by mal vyústiť do Bolsonarovho odsúdenia až na 43 rokov väzenia. Okrem toho prebieha niekoľko ďalších trestných vyšetrovaní Bolsonara a jeho rodiny.
Bessent v súvislosti so sankciami Magnitského obvinil Moraesa z "utláčateľskej kampane cenzúry, svojvoľného zadržiavania, ktoré porušuje ľudské práva, a spolitizovaných stíhaní – vrátane bývalého prezidenta Jaira Bolsonara". Podľa Bessenta si Moraes prisvojil právo byť sudcom a porotcom v nezákonnej honbe na čarodejnice proti občanom a spoločnostiam USA a Brazílie.
Komentár redakcie: Trumpova administratíva sa opakovane zaplietla do sporov súvisiacich s brazílskou politikou, čím vyvolala obavy z narušenia suverenity krajiny a podpory autoritárskych tendencií. Sankcie voči sudcovi Moraesovi sú ďalším krokom v tomto kontroverznom trende.
Minister zahraničných vecí USA, Marco Rubio, na Twitteri uviedol: "Nech je to varovanie pre tých, ktorí by pošliapali základné práva svojich krajanov – sudcovské rúcho vás neochráni." Vyhlásenie Bieleho domu potvrdilo uvalenie 50% ciel na Brazíliu, hoci s mnohými výnimkami (ropa, pomarančový džús, drevo, lietadlá). Ako dôvod uviedlo "politicky motivované prenasledovanie, zastrašovanie, obťažovanie, cenzúru a stíhanie bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara a tisícov jeho podporovateľov".
Stovky Bolsonarových priaznivcov sú súdení a uväznení za účasť na nepokojoch v hlavnom meste Brasília 8. januára 2023, kedy boli napadnuté a vyrabované budovy najvyššieho súdu, kongresu a prezidentského paláca. Bolsonarovi príbuzní a podporovatelia sankcie oslavujú a vnímajú tlak USA ako jediný spôsob, ako bývalému prezidentovi pomôcť vyhnúť sa vysokému trestu odňatia slobody a zachrániť jeho politickú budúcnosť.
Členovia Lulovej vlády tento krok odsúdili ako eskaláciu Trumpovej snahy podkopať brazílsku demokraciu. José Guimarães, poslanec za Lulovu Stranu pracujúcich (PT), označil sankcie za "priamy útok na brazílsku demokraciu a suverenitu". Dodal, že neakceptujú zahraničné zasahovanie do brazílskeho justičného systému a označil sankcie za "výsledok sprisahania Bolsonarovej rodiny proti Brazílii".
Kritika zaznela aj od konzervatívnych politikov. João Amoêdo, jeden zo zakladateľov pravicovej strany Partido Novo, označil sankcie za neprijateľný pokus o zahraničné zasahovanie do brazílskeho justičného systému. Eduardo Leite, konzervatívny prezidentský kandidát, ktorý je guvernérom štátu Rio Grande do Sul, uviedol, že nemôže akceptovať "snahu inej krajiny zasahovať do našich inštitúcií".
Sankcie Magnitského sú pomenované po Sergejovi Magnitskom, ruskom daňovom právnikovi, ktorý zomrel v moskovskom väzení v roku 2009 po tom, čo bol uväznený za odhalenie korupcie na vysokej úrovni. Od roku 2017 sa používajú na sankcionovanie osôb obvinených zo závažného porušovania ľudských práv. Medzi cieľmi boli aj predstavitelia Saudskej Arábie zapojení do vraždy novinára Džamála Chášukdžího v roku 2018, predstavitelia Nikaraguy spojení so smrteľným zásahom s cieľom udržať diktátora Daniela Ortegu pri moci, vodcovia komunistickej strany zapojení do represie členov ujgurskej etnickej skupiny v západnej Číne a vojenskí velitelia v Mjanmarsku zapojení do údajných činov etnických čistiek.
Právni experti a aktivisti za ľudské práva vyjadrili údiv a zdesenie nad tým, že takéto sankcie boli použité proti sudcovi v najväčšej demokracii Latinskej Ameriky. Thiago Amparo, profesor medzinárodného práva a ľudských práv z brazílskej Nadácie Getúlia Vargasa, uviedol, že sankcie odhaľujú "Trumpov skreslený pohľad na to, čo je porušovanie ľudských práv".