Trump hrozí Kanade obchodnými sankciami kvôli uznaniu Palestíny
Napätie medzi USA a Kanadou narastá po tom, čo kanadský premiér oznámil zámer uznať Palestínu. Trump hrozí obchodnými sankciami a varuje pred komplikáciami v prebiehajúcich rokovaniach.

Bývalý prezident Donald Trump pohrozil Kanade odstúpením od obchodnej dohody po tom, čo premiér Mark Carney prisľúbil uznanie palestínskeho štátu. Trump reagoval na tento krok ostrou kritikou a varovaním o možných dôsledkoch pre obchodné vzťahy.
Trump sa s Carneym stretával s cieľom dosiahnuť obchodnú dohodu predtým, ako Spojené štáty zavedú 35-percentné clo na všetok tovar z Kanady, čo je naplánované na 1. augusta. Oznámenie premiéra Carneyho o formálnom uznaní štátu Palestína v septembri zjavne skomplikovalo rokovania.
'Wow! Kanada práve oznámila, že podporuje štátnosť Palestíny,' napísal Trump na svojej stránke Truth Social. 'To nám veľmi sťaží uzavretie obchodnej dohody s nimi. Oh, Kanada!!'
Rokovania o clách boli doteraz konštruktívne, uviedla Carneyho kancelária, hoci varoval, že rozhovory sa nemusia skončiť do piatkového termínu.
Komentár redakcie: Reakcia Donalda Trumpa na kanadské plány uznania Palestíny poukazuje na jeho tvrdý postoj k tomuto regiónu. Hrozba obchodných sankcií ukazuje, ako je Trump pripravený použiť ekonomický tlak na dosiahnutie svojich zahraničnopolitických cieľov. Taktiež sa týmto krokom pridáva k narastajúcemu medzinárodnému tlaku na Izrael v súvislosti s humanitárnou krízou v Gaze.
Zdá sa, že Carneyho k zmene zahraničnej politiky inšpirovala diskusia o prebiehajúcej kríze v Gaze s britským premiérom Keirom Starmerom, ktorý v utorok oznámil podobný krok. Spojené štáty už ale sprostredkovali obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. V súčasnosti nie je jasné, či Starmerova nová podpora palestínskeho štátu ovplyvní vzťahy s touto krajinou.
Trump sa ohradil voči nedávnemu tlaku na formálne uznanie palestínskej štátnosti v súvislosti so zábermi hladomoru v Gaze. 'Ako prezident uviedol, odmenil by Hamas, keby uznal palestínsky štát, a nemyslí si, že by mali byť odmenení,' povedal pre agentúru Reuters nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu. 'Takže to neurobí. Zameriava sa na to, aby sa ľudia v Gaze nasýtili.'
Pre Carneyho je 'úroveň ľudského utrpenia v Gaze neúnosná. Kanada má v úmysle uznať štát Palestína na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v septembri 2025,' oznámil a povedal, že zvolal zasadnutie vlády, aby prediskutoval situáciu v zničenom palestínskom území.
'Zachovanie riešenia dvoch štátov znamená stáť pri všetkých ľuďoch, ktorí si volia mier namiesto násilia alebo terorizmu, a ctiť si ich vrodenú túžbu po pokojnej koexistencii izraelského a palestínskeho štátu ako jediného plánu pre bezpečnú budúcnosť,' dodal premiér vo vyhlásení zverejnenom online.
'Zintenzívnime naše úsilie s našimi medzinárodnými partnermi na vypracovaní dôveryhodného mierového plánu, ktorý stanoví správne a bezpečnostné opatrenia pre Palestínu a zabezpečí poskytovanie humanitárnej pomoci v potrebnom rozsahu do Gazy,' sľúbil.
'Kanada bude konštruktívnym partnerom pri budovaní spravodlivého, zmysluplného a trvalého mieru v regióne a budúcnosti, ktorá rešpektuje dôstojnosť, bezpečnosť a ašpirácie všetkých Palestínčanov a Izraelčanov.'
Carney uviedol, že 'úroveň ľudského utrpenia v Gaze je neúnosná'. Zábery hladu a utrpenia presakujú z Gazy v dôsledku dlhodobej izraelskej blokády, ktorá bráni hromadnému vstupu zásob na toto územie.
Stále viac krajín vyjadruje v posledných týždňoch svoju podporu palestínskemu štátu v reakcii na fotografie devastácie v Gaze.
Carney uviedol, že podpora jeho krajiny pre palestínsky štát je podmienená tým, že palestínska samospráva 'usporiada všeobecné voľby v roku 2026, na ktorých sa Hamas nemôže zúčastniť, a demilitarizuje palestínsky štát'.
Carney tiež vyzval Hamas, aby prepustil všetkých rukojemníkov, ktorých zadržiava po útoku na Izrael zo 7. októbra 2023, čím nasledoval kroky britského premiéra.
Starmer už predtým povedal, že uznanie Palestíny jeho krajinou sa uskutoční v septembri, 'pokiaľ izraelská vláda nepodnikne zásadné kroky na ukončenie otrasnej situácie v Gaze.' To zahŕňalo dosiahnutie prímeria Izraelom, objasnenie, že nedôjde k anexii na Západnom brehu, a záväzok k dlhodobému mierovému procesu, ktorý prinesie riešenie dvoch štátov.
Podobne ako Carney, aj Starmer vyzval Hamas, aby súhlasil, že nebude hrať žiadnu úlohu v budúcom vládnutí palestínskeho štátu a odzbrojí sa. Tiež povedal, že musí prijať prímerie v prebiehajúcej vojne.
Snahy o uznanie palestínskeho štátu sa zintenzívnili, odkedy francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň oznámil, že jeho krajina sa stane prvou významnou západnou mocnosťou, ktorá tak urobí.
Už viac ako 140 krajín súhlasilo s uznaním palestínskeho štátu, vrátane tucta v Európe. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa ale proti týmto snahám ohradil a povedal, že Starmer odmenil 'monštruózny terorizmus Hamasu' a zároveň potrestal jeho obete.
'Džihádistický štát na izraelskej hranici dnes bude ohrozovať Britániu zajtra. Upokojovanie džihádistických teroristov vždy zlyhá. Zlyhá aj vám. Nestane sa to,' dodal izraelský premiér.
Izraelské ministerstvo zahraničných vecí zopakovalo Netanjahuove slová a dodalo: 'Zmena postoja britskej vlády v tomto čase... predstavuje odmenu pre Hamas a poškodzuje úsilie o dosiahnutie prímeria v Gaze a rámca pre prepustenie rukojemníkov.'