Trump: Putin neukončí vojnu, lebo verí vo víťazstvo, píše WSJ
Trumpove slová, ktoré cituje Wall Street Journal, sú v kontraste s jeho verejnými vyhláseniami o Putinovej údajnej túžbe po mieri.
Bývalý americký prezident Donald Trump počas telefonátu s európskymi lídrami priznal, že ruský prezident Vladimir Putin nie je pripravený ukončiť vojnu na Ukrajine, pretože je presvedčený o svojom víťazstve.
Podľa informácií Wall Street Journal, ktoré pochádzajú z troch zdrojov oboznámených s priebehom rozhovoru, Trump počas telefonátu s európskymi lídrami 19. mája uviedol, že Putin vojnu neukončí, pretože verí, že vyhráva. Toto vyjadrenie potvrdzuje dlhodobé presvedčenie európskych politikov o Putinových zámeroch, no zároveň je v rozpore s Trumpovými predchádzajúcimi verejnými vyhláseniami, v ktorých tvrdil, že Putin úprimne túži po mieri.
Napriek týmto zisteniam Trump odmietol vyhovieť požiadavkám ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a európskych lídrov na zvýšenie tlaku na Rusko. Predchádzajúci deň, 18. mája, Trump absolvoval dvojhodinový rozhovor s Putinom, ktorému predchádzal telefonát s európskymi lídrami. V ňom naznačil možnosť zavedenia sankcií, ak Rusko odmietne prímerie. O deň neskôr však zmenil svoj postoj a nebol ochotný podniknúť žiadne konkrétne kroky.
"Toto nie je moja vojna. Zamotali sme sa do niečoho, do čoho sme sa nemali zamotávať," vyhlásil Trump novinárom po rozhovore s Putinom. Európski lídri vnímali isté pozitívum v tom, že si ujasnili Putinov postoj: v tejto fáze vojnu nechce zastaviť. Zároveň si uvedomili, že podpora Ukrajiny zostáva predovšetkým na nich. Predpokladajú, že Trumpova administratíva nepozastaví dodávky zbraní z USA, pokiaľ za ne Európa alebo Ukrajina zaplatia.
Komentár redakcie: Trumpov postoj k vojne na Ukrajine a jeho vzťah s Putinom vyvolávajú obavy o budúcnosť transatlantickej spolupráce a podpory Ukrajine. Jeho slová a činy naznačujú, že je ochotný uprednostniť vlastné záujmy a vzťahy s Ruskom pred spojenectvom s Európou a obranou medzinárodného práva. To by mohlo mať vážne dôsledky pre bezpečnosť a stabilitu v Európe.
Trump tiež počas telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a britským premiérom Keirom Starmerom ohlásil vyslanie ministra zahraničných vecí Marca Rubia a osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga na nadchádzajúce rokovania vo Vatikáne. Počas toho istého telefonátu naznačil možnosť uvalenia sankcií na ruský energetický a finančný sektor. Nasledujúci deň však prejavil menšie nadšenie pre angažovanie USA v tomto procese.
Európski lídri počas rozhovoru trvali na tom, že výsledkom akýchkoľvek rokovaní vo Vatikáne musí byť bezpodmienečné prímerie. Trump sa však opäť zdráhal a vyhlásil, že sa mu nepáči slovo "bezpodmienečné". Poznamenal, že tento termín nikdy nepoužil, hoci ho skutočne použil v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social 8. mája, keď vyzval na 30-dňové prímerie.
Trump odmietol pripojiť sa k sankčnému tlaku Európskej únie na Rusko po rozhovore s Putinom. Namiesto toho vyjadril zámer zamerať sa na hospodársku spoluprácu s Moskvou, čo by mohlo viesť k rozkolu v NATO, o ktorý sa Putin snaží už viac ako dve desaťročia.
Marco Rubio odmietol označiť Putina za vojnového zločinca počas vypočutia vo výbore pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov USA. Politico informovalo, že Trumpova administratíva sa postavila proti zahrnutiu záväzku pokračujúcej podpory Kyjevu a odkazu na nezákonnosť ruskej vojny proti Ukrajine do pripravovaného vyhlásenia G7.
Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že nevidí žiadne známky skorého ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine.
