Trump ustupuje od požiadavky prímeria na Ukrajine, približuje sa k ruskému plánu trvalého mieru

Americký prezident Donald Trump ustúpil od svojich predošlých výziev na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Hoci koncept prímeria podporuje, tvrdí, že mierovú dohodu možno dosiahnuť aj bez neho.

Donald Trump 18. augusta vyhlásil, že jedna alebo druhá strana konfliktu by mohla považovať prímerie za „nevýhodu“. Ignoruje tak volania Ukrajiny a Európy, ktoré považujú prímerie za nevyhnutný predpoklad pre akékoľvek mierové rokovania, aby sa zabránilo ďalšiemu zabíjaniu ukrajinských civilistov Ruskom. Prímerie je dohoda o prerušení bojov bez formálneho ukončenia vojny. Na rozdiel od prímeria, ktoré je časovo a geograficky obmedzené, mierová dohoda sa usiluje o trvalé riešenie a formálne ukončenie vojny s právne záväzným dokumentom, vysvetľuje Jaroslava Barbieri, výskumná pracovníčka Ukraine Forum v britskom Chatham House. Ukrajina a Európa argumentujú, že prímerie je kľúčové pre zabránenie Rusku v „terorizovaní civilného obyvateľstva“ a potenciálnom získavaní nových území, ktoré by Moskva mohla neskôr anektovať.

„Vidíme, že Rusko odmieta početné výzvy na prímerie a zatiaľ nestanovilo, kedy zastaví zabíjanie,“ uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X pred stretnutím s Trumpom. „Ak nemajú vôľu vykonať jednoduchý rozkaz na zastavenie útokov, môže si vyžadovať veľa úsilia, aby Rusko prejavilo vôľu na oveľa väčšiu – mierové spolužitie so svojimi susedmi po celé desaťročia.“ Politickí experti pre Kyiv Independent zdôrazňujú, že prímerie je kľúčové pre otestovanie záväzku oboch strán k mieru a pre posun vpred k ukončeniu vojny.

Trump pôvodne na prímerí trval a tlačil na Ukrajinu, aby ho akceptovala už v marci. Rusko od začiatku hlasno vyjadrovalo svoj nesúhlas s bezpodmienečným prímerím. Zmena v postoji amerického prezidenta nastala po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 15. augusta na Aljaške. „Trump má tendenciu byť viac naklonený Putinovi a pozícii Ruska vo všeobecnosti,“ uviedla Jenny Mathers, politická expertka a prednášajúca na Aberystwyth University vo Veľkej Británii. Mathers zdôraznila, že napriek úsiliu Ukrajiny a Európy získať Trumpov záväzok k vyžadovaniu prímeria od Ruska, „stačilo pomerne krátke stretnutie s Putinom, aby Trump začal vnímať veci po rusky a úplne opustil svoju predchádzajúcu pozíciu.“

Komentár redakcie: Zmena postoja Donalda Trumpa vyvoláva otázky o budúcnosti americkej podpory pre Ukrajinu a potenciálnom vplyve na priebeh vojny.

Podľa expertky Putin verí, že na bojisku víťazí a chce si túto výhodu udržať. Stefan Wolff, profesor medzinárodnej bezpečnosti na University of Birmingham, dodáva, že mierová dohoda by pre Putina mohla byť spôsobom, ako oddialiť koniec vojny, pretože vyjednávanie o takejto dohode by bolo dlhším procesom. Pre Zelenského by prímerie umožnilo zmrazenie frontových línií a východiskový bod pre rokovania by sa už nemenil. „Bez prímeria hrozí, že mierové rokovania môžu byť zmarené udalosťami na mieste,“ povedal Wolff pre Kyiv Independent.

Ruské požiadavky v potenciálnej mierovej dohode sú pre Ukrajinu neprijateľné, pretože zahŕňajú súhlas s ruskou kontrolou nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, čiastočne okupovanými ruskými vojskami, a Krymským polostrovom, ktorý Moskva nezákonne anektovala v roku 2014, uviedol Daniel Hamilton, pracovník Brookings Institution so sídlom vo Washingtone. Ďalšie požiadavky zahŕňajú, aby sa Ukrajina vzdala svojej cesty k vstupu do NATO a potenciálne aj do EÚ. „Ukrajina chce, aby ruské sily opustili všetky okupované územia a žiadne obmedzenia na jej právo vstúpiť do aliancií podľa vlastného výberu, čo Rusko neakceptuje,“ povedal Hamilton pre Kyiv Independent. „Je preto ťažké predstaviť si akúkoľvek skutočnú dohodu, ktorá by bola trvalá.“