Trump váha nad účasťou USA vo vojne s Iránom, Chámeneí varuje pred útokom

Donald Trump naznačil, že sa nerozhodol, či Spojené štáty vstúpia do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chámeneí varoval, že akékoľvek americké vojenské zapojenie bude mať "nenapraviteľné následky".

Chámeneí označil izraelský útok za "obrovskú chybu" a zdôraznil, že USA by si mali uvedomiť dôsledky prípadnej vojenskej akcie. Podľa informácií New York Times, Teherán pripravuje rakety a ďalšie prostriedky na útok proti americkým základniam v regióne, ak by sa Washington rozhodol zasiahnuť. Trump neskôr uviedol, že iránski predstavitelia prejavili záujem o stretnutie a navrhli návštevu Bieleho domu, hoci on sám to považuje za "príliš neskoro".

"Možno to urobím, možno nie. Nikto nevie, čo urobím," povedal Trump novinárom. Táto nejasnosť ohľadom ďalšieho postupu môže prameniť zo snahy udržať si všetky možnosti otvorené s cieľom vyvinúť maximálny tlak na Teherán. USA presúvajú tankovacie lietadlá do Španielska a Grécka, čo by umožnilo dopĺňanie paliva bombardérom B-2 na dlhých letoch z leteckej základne Whiteman v Missouri do Iránu.

Pentagón nariadil lietadlovej lodi USS Nimitz presun zo Singapuru na Blízky východ, čo by malo trvať 5 až 7 dní. USS Carl Vinson sa už nachádza v Arabskom mori. Katar a Omán sa pokúšajú sprostredkovať prímerie. Irán signalizoval ochotu rokovať s USA, ale požaduje "upokojenie situácie" zo strany Izraela. Iránska misia pri OSN odmietla Trumpove tvrdenie o žiadosti o stretnutie v Bielom dome a zdôraznila, že žiadny iránsky predstaviteľ nepožiadal o "poníženie sa pred bránami Bieleho domu".

Komentár redakcie: Situácia na Blízkom východe je extrémne nestabilná a hrozí eskaláciou do rozsiahlejšieho konfliktu. Trumpova nerozhodnosť a Chámeneího varovania naznačujú, že ďalší vývoj je ťažko predvídateľný. Diplomatické úsilie je kľúčové pre odvrátenie katastrofy.

Ministri zahraničných vecí Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka sa plánujú stretnúť so svojím iránskym partnerom Abbásom Araghčím v Ženeve, čo by mohlo predstavovať diplomatický prelom. Rokovania v Ženeve sa zamerajú na iránsky jadrový program a zúčastní sa ich aj šéf zahraničnej politiky EÚ, Kaja Kallas. Araghčí však odmietol stretnutie s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom z dôvodu podpory USA izraelským útokom. Trumpova administratíva spočiatku tvrdila, že Izrael konal sám, ale v posledných dňoch zintenzívnila svoju rétoriku a vojenskú prítomnosť na Blízkom východe.

Izraelský poradca pre národnú bezpečnosť, Tzachi Hanegbi, uviedol, že vojna bola čisto izraelskou záležitosťou, ale "neskončí sa bez poškodenia Fordowu". V prípade, že sa USA nezapojí, Izrael má vojenské možnosti, ale sú riskantnejšie. Mohol by nasadiť špeciálne jednotky na pozemnú operáciu, alebo vyradiť Fordow útokom na kritické podporné systémy. Izrael tvrdí, že vojnu začal v sebaobrane, aby zničil iránsky jadrový program, ale Netanjahu a viacerí ministri sa netaja túžbou po zmene režimu. Trump údajne vetoval izraelský plán na zavraždenie Chámeneího a kritici spochybňujú útoky na civilné inštitúcie.

Eskalujúci konflikt vyvoláva rastúce medzinárodné znepokojenie. Ruský prezident Vladimir Putin ponúkol sprostredkovanie medzi Iránom a Izraelom. Počas šiestich nocí útokov Izrael bombardoval miesto výroby uránových centrifúg a tiež tvrdil, že zasiahol továreň na komponenty rakiet a zničil päť útočných helikoptér. Iránska armáda bola zasiahnutá, ale nie úplne zničená. Pokročilý izraelský dron bol zostrelený a Irán vypálil 15 rakiet na Izrael.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) potvrdila, že izraelské útoky zasiahli dve výrobne centrifúg v Iráne. Irán hlásil najmenej 224 obetí izraelských útokov, prevažne civilistov, hoci tento počet nebol niekoľko dní aktualizovaný. Americká organizácia Human Rights Activists in Iran uvádza, že bolo zabitých najmenej 585 ľudí a viac ako 1300 bolo zranených. Iránske útoky na Izrael zabili 24 ľudí, všetko civilistov. Izraelská protivzdušná obrana zachytila väčšinu zo 400 rakiet vypálených Teheránom. Izrael by mohol byť zraniteľnejší, ak bude vojna pokračovať, pretože zásoby jeho najúčinnejších rakiet protivzdušnej obrany sa míňajú.

Izrael má k dispozícii systémy Arrow, komplexné rakety, ktorých výroba je dlhá a nákladná. USA podporujú izraelskú obranu pomocou systémov Thaad, stíhačiek F-16 a rakiet vypálených námorníctvom, nemajú však neobmedzené zásoby ani týchto systémov. Predpokladá sa, že Irán má stále značnú časť z odhadovaných 2000 rakiet, ktoré mal vo svojom arzenáli na začiatku vojny. Izraelské útoky sa zamerali na odpaľovacie systémy, ktoré sú potrebné na ich vypálenie.