Turínske plátno: Nová štúdia naznačuje, že obraz na ňom nemusí byť odrazom skutočnej osoby
Brazílsky výskumník Cícero Moraes tvrdí, že obraz na Turínskom plátne nenesie znaky reálnej ľudskej anatómie a mohol vzniknúť ako umelecké dielo.
Turínske plátno, stáročiami opradené tajomstvami, možno nie je tým, čím sa zdá byť. Najnovšia štúdia spochybňuje autenticitu tejto relikvie.
Turínske plátno, starobylá ľanová tkanina s nejasným obrazom muža pripomínajúceho tradičné zobrazenia Ježiša, je už od roku 1354 zdrojom záhad. Dodnes nikto s istotou nevie, koho obraz plátno zachytáva a ako vznikol.
Zatiaľ čo niektorí kresťania veria, že ide o plachtu, do ktorej bolo po smrti zabalené telo Ježiša Krista, (hoci katolícka cirkev tento názor oficiálne nepotvrdzuje ani nevyvracia), skeptici sa prikláňajú k názoru, že ide o umelecké dielo alebo falzifikát.
Brazílsky 3D dizajnér a výskumník Cícero Moraes prichádza s argumentom, že obraz nahého muža s dlhými vlasmi a bradou, ktorý je na plátne zobrazený, nie je verným odrazom reálnej ľudskej anatómie.
Komentár redakcie: Nová štúdia Cícera Moraesa otvára ďalšiu kapitolu v dlhotrvajúcej debate o Turínskom plátne. Hoci je téma hlboko zakorenená v náboženskom kontexte, Moraesov prístup prináša racionálny pohľad na vec a ponúka alternatívne vysvetlenie vzniku obrazu. Otázka autenticity Turínskeho plátna tak zostáva naďalej otvorená.
Moraesova práca podporuje hypotézu z roku 1978, podľa ktorej je obraz na plátne umeleckým dielom. Predpokladá sa, že obraz mohol vzniknúť priložením plátna na nízky reliéf a následným prenesením pigmentu alebo hnedastej farby na tkaninu.
Moraes, ktorý je samouk v oblasti historickej rekonštrukcie tvárí, si pri prvom pohľade na strnulé a rovné línie tela na plátne všimol, že nezodpovedajú reálnej anatómii. Deformácia plátna nevyzerala ako výsledok obalenia skutočného ľudského tela.
Na overenie tejto teórie Moraes vytvoril dve repliky: jednu pomocou 3D modelu ľudského tela a druhú pomocou nízkeho reliéfu.
Pri použití 3D modelu ľudského tela sa obraz javil širší a viac roztiahnutý ako na Turínskom plátne. Tento efekt sa nazýva efekt Agamemnonovej masky, podľa zlatej posmrtnej masky zo starovekého Grécka, ktorá bola vytvarovaná na tvári a následne rozložená do plochy, čím došlo k miernemu skresleniu čŕt.
"Obraz vytvorený kontaktom s nízko reliéfnou podložkou vykazuje vysokú zhodu s obrazom na Turínskom plátne, a to aj pri zohľadnení nie úplne rovnej podložky," uzatvára Moraes.
Jeho analýza Turínskeho plátna poskytuje dôkazy, že nejde o odraz skutočnej osoby (a teda ani Ježiša Krista), pričom sa vyhýba nedávnej akademickej debate o veku artefaktu. Niektoré pokusy o datovanie pomocou uhlíka naznačujú, že plátno bolo vyrobené v stredoveku, ale novšia štúdia ho datuje bližšie k 1. storočiu nášho letopočtu.
Podobne ako Moraes, aj ďalší vedci si všimli, že plátno nevykazuje štrukturálne deformácie, ktoré by sa dali očakávať pri kontakte s 3D telom. Diskusie o presnom spôsobe vzniku obrazu však pokračujú. Moraes zdôrazňuje, že s použitím voľne dostupných nástrojov si môže ktokoľvek s potrebnými znalosťami zopakovať simulácie dynamiky tkaniny a mapovania kontaktov a preskúmať prezentované scenáre.
Táto práca podľa Moraesových slov "zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií pri riešení historických záhad a spája v sebe vedu, umenie a technológiu v spoločnom hľadaní odpovedí."
Štúdia bola publikovaná v časopise Archaeometry.
