Ultra-Spracované Mliečne Kokteily a Mozog: Dopamín Nepreukázal Priamu Súvislosť s Obezitou
Vedci skúmali dopamínové reakcie v mozgu po konzumácii ultra-spracovaného mliečneho kokteilu u 50 mladých dospelých. Výsledky prekvapili: reakcia nebola taká výrazná, ako sa očakávalo, a nezávisela od telesnej hmotnosti účastníkov.
Nová štúdia spochybňuje teóriu, že ultra-spracované potraviny vyvolávajú silné dopamínové reakcie v mozgu, porovnateľné s návykovými látkami. Výskum nezistil významnú súvislosť medzi konzumáciou mliečnych kokteilov a uvoľňovaním dopamínu, ani prepojenie s telesnou hmotnosťou.
Teória o návykovosti ultra-spracovaných potravín, bohatých na tuky a cukry, vychádza z predpokladu, že tieto potraviny vyvolávajú prehnanú dopamínovú reakciu v mozgu, podobnú reakcii na drogy. S cieľom overiť túto teóriu, vedci použili pozitrónovú emisnú tomografiu (PET) s [11C]raklopridom na meranie uvoľňovania dopamínu v striate – oblasti mozgu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v systéme odmeňovania.
Štúdia sa zamerala na 50 mladých, zdravých dospelých s rôznym indexom telesnej hmotnosti (BMI). Účastníci konzumovali ultra-spracovaný mliečny kokteil s vysokým obsahom tuku a cukru. Merania dopamínu v striate sa začali 30 minút po konzumácii.
Výsledky boli prekvapivé. Konzumácia mliečneho kokteilu nevyvolala významnú dopamínovú reakciu v striate, ani v žiadnej z jeho podoblati. Interindividuálne rozdiely v reakciách boli vysoké, avšak žiadnym spôsobom nesúviseli s obezitou, meranou pomocou BMI alebo percenta telesného tuku.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie, ktorá sa zaoberala dopamínovými reakciami na ultra-spracované potraviny, vyvolali v komunite živú diskusiu. Jedným z hlavných bodov debaty je definícia "ultra-spracovaných potravín" a metodológia merania dopamínu. Objavili sa aj špekulácie o možnej cenzúre v súvislosti s výsledkami štúdie, v dôsledku ktorej mal jeden z popredných výskumníkov v oblasti výživy opustiť svoju pozíciu v Národnom inštitúte zdravia (NIH). Ďalšou otázkou je, či by dopamínová reakcia bola odlišná u ľudí, ktorí mliečne kokteily obľubujú, v porovnaní s tými, ktorí ich nemajú radi. Niektorí odborníci navyše spochybňujú časový interval merania dopamínu, pričom tvrdia, že 30 minút po konzumácii je príliš dlhá doba.
Zistenia naznačujú, že dopamínová reakcia na ultra-spracovaný mliečny kokteil je pravdepodobne oveľa menšia ako reakcia na mnohé návykové látky a možno ju štandardné PET metódy nedokážu spoľahlivo detegovať.
