Ultramaratónci narazili na metabolický strop. Štúdia odhalila limity ľudskej výdrže

Nová štúdia skúmajúca ultramaratóncov počas jedného roka naznačuje, že existuje zásadný limit pre ľudský metabolizmus. Aj tí najvytrvalejší športovci narážajú na hranice spaľovania kalórií.

Vedci už dlho špekulujú o teoretickom limite využitia energie ľudským telom. Elitní športovci neustále posúvajú tieto hranice. Nová štúdia publikovaná v Current Biology prináša zaujímavé zistenia.

Andrew Best, spoluautor štúdie a biológ z Massachusetts College of Liberal Arts, priznal prekvapenie: "Mnohých ľudí to zaskočilo. Aj mňa. Jeden bežec nabehal 7200 kilometrov ročne v náročnom teréne a aj tak bol pod limitom."

Štúdia nadväzuje na predchádzajúci výskum zameraný na určenie metabolického stropu – maximálnej udržateľnej úrovne spaľovania kalórií. Staršie štúdie z cyklistických pretekov Tour de France (23 dní) stanovili limit na 4- až 5-násobok bazálneho metabolizmu (BMR). Novšie štúdie kratších pretekov však ukázali, že športovci dosahujú 9,4-násobok BMR v 11-hodinových triatlonoch Ironman a 8,5-násobok BMR v 25-hodinových ultramaratónoch. V roku 2019 vedci navrhli, že metabolický strop závisí od trvania námahy: extrémne vysoké spaľovanie kalórií je možné krátkodobo, ale metabolizmus nemôže prekročiť 2,5-násobok BMR pri tréningoch a pretekoch trvajúcich 28 týždňov alebo dlhšie.

Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavý pohľad na limity ľudského tela a metabolizmu. Aj keď elitní športovci posúvajú hranice, existuje biologický strop, ktorý sa zdá byť ťažké prekonať. Potvrdzuje sa, že dlhodobá extrémna fyzická aktivita má negatívne dopady na zdravie a telo si vyžaduje kompromisy. Otázkou zostáva, či je tento limit absolútny, alebo ho dokážeme v budúcnosti posunúť.

Bežní ľudia sa k tomuto limitu ani nepriblížia. Pre štíhleho človeka s hmotnosťou 68 kilogramov to znamená spaľovanie približne 3750 kalórií denne. "Cieľom bolo otestovať hypotézu 2,5-násobku BMR u ľudí, ktorí by tento limit mohli prekonať," vysvetľuje Best.

Vedci sledovali 12 mužov a 2 ženy – ultra vytrvalostných športovcov počas jedného roka. Išlo o najdlhšiu štúdiu tohto druhu. Použili metódu s použitím dvojito označenej vody a meraním rýchlosti metabolizmu prostredníctvom testov moču. Zistili, že športovci dosiahli počas pretekov až sedemnásobok BMR, ale po 30 týždňoch klesol metabolizmus na 2,5-násobok BMR alebo menej.

Amanda McGrosky, evolučná antropologička z Elon University, upozorňuje, že udržanie vysokej úrovne aktivity má svoju cenu. Telo obetuje niektoré funkcie, napríklad spomalí trávenie, oslabí imunitu a dočasne zmenší mozgové tkanivo. Existujú dôkazy, že po pretekoch klesá záujem o sexuálnu aktivitu a reprodukciu.

Odborníci zdôrazňujú, že štúdia mala malú vzorku. Bryce Carlson, bývalý profesor antropológie a držiteľ svetového rekordu v ultra vytrvalostných pretekoch, navrhuje, že ďalším krokom by malo byť identifikovanie mechanizmu tohto limitu a zistenie, či je možné trénovať telo k jeho posunutiu. Carlson naznačuje, že metabolický strop môže odrážať limit v trávení a vstrebávaní živín. Napriek pokrokom v športovej výžive je možné, že existuje absolútny limit, ktorý nedokážeme prekonať. Alebo je to historicky podmienený limit, ktorý sme zatiaľ neprekonali?