Umelé sladidlá a pamäť: Nová štúdia naznačuje spojitosť s kognitívnym poklesom

Rozsiahla štúdia v Brazílii odhalila možnú súvislosť medzi pravidelnou konzumáciou umelých sladidiel a zrýchleným poklesom kognitívnych funkcií, najmä pamäti a verbálnej plynulosti.

Nová štúdia publikovaná v časopise Neurology prináša dôkazy, že pravidelná konzumácia niektorých umelých sladidiel s nízkym obsahom kalórií môže byť spojená s rýchlejším poklesom pamäti a ďalších kognitívnych schopností. Výskumníci analyzovali dáta od viac ako 12 000 dospelých stredného a vyššieho veku z Brazílie a zistili, že jedinci, ktorí konzumovali väčšie množstvo týchto sladidiel, vykazovali strmší pokles verbálnej plynulosti, pamäti a celkovej kognitívnej funkcie počas osemročného obdobia. Táto súvislosť sa zdala silnejšia u ľudí s cukrovkou, ale bola pozorovaná aj u účastníkov bez tohto ochorenia.

Vzhľadom na to, že celosvetový počet prípadov demencie sa má do roku 2050 strojnásobiť, výskumníci sa čoraz viac zameriavajú na identifikáciu faktorov životného štýlu, ktoré by mohli ovplyvniť kognitívne starnutie. Zatiaľ čo sladené diéty boli spojené so slabším zdravím mozgu, mnoho ľudí prešlo na sladidlá s nízkym a nulovým obsahom kalórií ako na vnímané zdravšie alternatívy. Tieto sladidlá – bežne sa vyskytujú v diétnych nápojoch, jogurtoch, proteínových tyčinkách a stolových výrobkoch – zahŕňajú aspartám, sacharín, acesulfám draselný a cukrové alkoholy ako erytritol a xylitol.

Napriek ich rozšírenému používaniu narastajú obavy z ich potenciálnych účinkov na zdravie. Predchádzajúce štúdie spájali umelé sladidlá s vyšším rizikom cukrovky, kardiovaskulárnych problémov a depresie, a to aj pri konzumácii v rámci oficiálnych bezpečnostných limitov. Niektoré výskumy tiež naznačili potenciálne spojenie medzi týmito sladidlami a demenciou alebo slabou pamäťou, ale chýbajú dôkazy z rozsiahlych dlhodobých štúdií. Cieľom súčasnej štúdie bolo túto medzeru vyplniť.

Komentár redakcie: Táto rozsiahla štúdia poukazuje na potenciálne riziká pravidelnej konzumácie umelých sladidiel. Hoci nepreukazuje priamu príčinnú súvislosť, otvára dôležitú diskusiu o vplyve týchto látok na zdravie mozgu. Zistenia naznačujú, že je potrebný opatrný prístup a ďalší výskum na objasnenie dlhodobých účinkov umelých sladidiel na kognitívne funkcie, najmä u rizikových skupín, ako sú ľudia s cukrovkou.

Výskum vychádzal z údajov z Brazílskej longitudinálnej štúdie zdravia dospelých (ELSA-Brasil), multicentrickej kohorty, ktorá sa začala v roku 2008 a zapojila viac ako 15 000 verejných zamestnancov vo veku 35 rokov a starších zo šiestich miest po celej Brazílii. Po vylúčení jedincov s neúplnými údajmi o stravovaní alebo extrémnym hláseným príjmom kalórií, konečná vzorka zahŕňala 12 772 dospelých s priemerným vekom 52 rokov na začiatku štúdie. Účastníci boli sledovaní počas troch vĺn hodnotenia: 2008 – 2010, 2012 – 2014 a 2017 – 2019 – čo je rozpätie približne ôsmich rokov.

Na začiatku štúdie účastníci vyplnili podrobný dotazník frekvencie konzumácie potravín, ktorý sa pýtal na ich stravu za posledný rok. To umožnilo výskumníkom odhadnúť príjem siedmich špecifických sladidiel s nízkym a nulovým obsahom kalórií: aspartám, sacharín, acesulfám draselný, erytritol, xylitol, sorbitol a tagatóza.

Na základe celkového denného príjmu boli účastníci rozdelení do troch skupín spotreby. Najnižšia skupina mala priemer 20 miligramov denne, zatiaľ čo najvyššia skupina mala priemer 191 miligramov denne – množstvo rovnajúce sa obsahu aspartámu v jednej plechovke diétnej sódy. Spomedzi všetkých sladidiel sa sorbitol konzumoval v najväčšom množstve, s priemerným príjmom 64 miligramov denne.

Kognitívny výkon bol hodnotený na začiatku, v strede a na konci obdobia sledovania. Batéria testov zahŕňala merania verbálnej plynulosti, pracovnej pamäti, vybavovania slov a rýchlosti spracovania, čo umožnilo výskumníkom sledovať zmeny v pamäti, jazyku a všeobecných mysliacich schopnostiach. Tieto skóre boli štandardizované, aby sa umožnilo porovnanie medzi vlnami a účastníkmi.

Po štatistickom prispôsobení širokému spektru faktorov – vrátane veku, pohlavia, príjmu, fyzickej aktivity, krvného tlaku, kardiovaskulárnych chorôb, indexu telesnej hmotnosti a kvality stravy – výskumníci zistili, že jedinci v najvyššom tercile spotreby sladidiel vykazovali o 62 % rýchlejší pokles v celkovom kognitívnom skóre ako tí v najnižšej skupine. To sa prejavilo v odhadovaných 1,6 ďalších rokoch kognitívneho starnutia počas osemročného obdobia. Účastníci v strednej skupine zaznamenali o 35 % rýchlejší pokles, čo zodpovedá približne 1,3 roku navyše.

Súvislosť medzi príjmom sladidiel a kognitívnym poklesom bola najsilnejšia u dospelých mladších ako 60 rokov. V tejto skupine bola vyššia spotreba spojená so strmšími stratami verbálnej plynulosti a celkovej kognície. Medzi tými, ktorí mali 60 a viac rokov, štúdia nenašla významnú súvislosť medzi príjmom sladidiel a kognitívnym výkonom. Výskumníci tiež zistili, že vzťah medzi používaním sladidiel a kognitívnym poklesom bol silnejší u jedincov s cukrovkou v porovnaní s tými bez nej.

Keď sa každé sladidlo analyzovalo samostatne, spotreba aspartámu, sacharínu, acesulfámu draselného, erytritolu, xylitolu a sorbitolu bola spojená s rýchlejším poklesom v celkovej kognícii, najmä v pamäti a verbálnej plynulosti. Naopak, tagatóza – prirodzene sa vyskytujúci cukor, ktorý sa nachádza v niektorých mliečnych výrobkoch a ovocí – nebola spojená s kognitívnym poklesom.

Je pozoruhodné, že trend pretrvával aj pri pohľade na frekvenciu spotreby, a nie na presné množstvo. Účastníci, ktorí konzumovali akýkoľvek typ sladidla s nízkym alebo nulovým obsahom kalórií denne, vykazovali výrazne rýchlejší pokles pamäti, jazyka a celkovej kognitívnej funkcie v porovnaní s tými, ktorí konzumovali sladidlá len príležitostne alebo vôbec nie.

„Sladidlá s nízkym a nulovým obsahom kalórií sa často považujú za zdravú alternatívu cukru, avšak naše zistenia naznačujú, že určité sladidlá môžu mať časom negatívne účinky na zdravie mozgu,“ vysvetlila Claudia Kimie Suemoto z University of São Paulo, hlavná autorka štúdie.

Napriek tomu, že štúdia bola rozsiahla a sledovala účastníkov počas niekoľkých rokov, výskumníci varujú pred vyvodzovaním jednoznačných záverov o príčine a následku. Štúdia sa spoliehala na samohlásené údaje o stravovaní, ktoré boli zhromaždené len na začiatku štúdie, čo nemusí zachytávať dlhodobé zmeny v stravovaní. Ľudia s určitými zdravotnými problémami, ako je cukrovka alebo obezita, tiež môžu s väčšou pravdepodobnosťou konzumovať umelé sladidlá namiesto cukru, čo zvyšuje možnosť, že základné zdravotné problémy, a nie samotné sladidlá, prispeli ku kognitívnemu poklesu.

Okrem toho, hoci výskumníci upravili širokú škálu demografických, klinických a životných faktorov, nezmerané premenné by stále mohli zohrávať úlohu. Štúdia tiež neobsahovala zobrazovanie mozgu alebo biologické markery, ktoré by mohli ponúknuť stopy o tom, ako by tieto sladidlá mohli ovplyvniť štruktúru alebo funkciu mozgu.

Napriek týmto výhradám nové zistenia prispievajú k rastúcemu počtu výskumov, ktoré vyvolávajú obavy z dlhodobej bezpečnosti bežných náhrad cukru. Nedávne laboratórne štúdie naznačili, že erytritol, cukrový alkohol, ktorý sa často používa v produktoch s nízkym obsahom sacharidov a ketogénnych produktoch, môže narušiť funkciu krvných ciev v mozgu. V jednej štúdii in vitro erytritol zvýšil oxidačný stres a znížil produkciu oxidu dusnatého v ľudských endotelových bunkách, čo potenciálne narušilo prietok krvi a zvýšilo riziko mozgovej príhody.

Epidemiologické štúdie tiež spájali zvýšené hladiny erytritolu v krvi s vyšším rizikom srdcových infarktov a mozgových príhod, zatiaľ čo klinické skúšky uviedli zvýšenú reaktivitu krvných doštičiek po príjme erytritolu – ďalší možný prispievateľ k tvorbe krvných zrazenín.

Sukralóza, ďalšie široko používané sladidlo, bola spojená so zmenenou aktivitou mozgu súvisiacou s hladom a odmenou. Nedávna štúdia zobrazovania mozgu zistila, že sukralóza zvýšila aktivitu v hypotalame, oblasti zapojenej do regulácie chuti do jedla, a zvýšila prepojenosť s oblasťami mozgu zapojenými do motivácie a zmyslového spracovania. Tieto účinky sa líšili v závislosti od pohlavia a telesnej hmotnosti, pričom ženy a jedinci s obezitou vykazovali silnejšie reakcie. Takéto zistenia naznačujú, že sukralóza môže narušiť normálnu signalizáciu mozgu súvisiacu so sýtosťou, čo potenciálne prispieva k prejedaniu alebo zmenenému správaniu pri jedení časom.

Hoci sa tieto štúdie nezameriavajú priamo na kogníciu, vyvolávajú širšie obavy z toho, ako môžu umelé sladidlá ovplyvniť zdravie mozgu prostredníctvom vaskulárnych, metabolických a neurálnych dráh – obavy, ktoré sú v súlade s novými zisteniami z Brazílie.

V sprievodnom úvodníku publikovanom v Neurology lekársky vedec Rush University Thomas M. Holland napísal, že tieto zistenia predstavujú „zásadnú otázku“ pre lekársku komunitu. „Snažíme sa predchádzať mozgovej príhode a zachovať kogníciu prostredníctvom úpravy stravy, odporúčame neúmyselne látky, ktoré môžu urýchliť samotný kognitívny pokles, ktorému sa snažíme predchádzať?"

Nová štúdia, podľa Hollanda, „poskytla neurológom a širšej lekárskej komunite, ktorí sa starajú o kognitívne ohrozené populácie, kritické dôkazy o tom, že diétne poradenstvo musí presahovať tradičné znižovanie kardiovaskulárneho rizika a zamerať sa na potenciálne kognitívne účinky potravinárskych prídavných látok, najmä umelých sladidiel. Podpora dlhodobého zdravia mozgu si vyžaduje proaktívny, integrovaný prístup, optimalizáciu stravy, pohybu, spánku, stresu, kognitívnej stimulácie a sociálneho spojenia na budovanie kognitívnej odolnosti časom.“

Vzhľadom na rozsiahlu spotrebu umelých sladidiel, najmä medzi ľuďmi, ktorí sa snažia kontrolovať hmotnosť alebo hladinu cukru v krvi, výskumníci zdôrazňujú potrebu ďalších longitudinálnych a experimentálnych štúdií na objasnenie ich potenciálnych účinkov na mozog. Budúci výskum by mal zahŕňať opakované hodnotenia stravovania v priebehu času, neurozobrazovanie na detekciu zmien v štruktúre mozgu a biomarkery zápalu a neurotoxicity.

Existuje tiež potreba preskúmať, či sú určité populácie – ako napríklad ľudia s cukrovkou, metabolickým syndrómom alebo nízkou citlivosťou na inzulín – zraniteľnejšie voči potenciálnym škodám umelých sladidiel. Okrem toho by výskumníci mali porovnať kognitívne účinky prírodných sladidiel, ako je tagatóza, stévia alebo mníšske ovocie, s účinkami syntetických.

„Hoci sme našli súvislosti s kognitívnym poklesom u ľudí v strednom veku s cukrovkou aj bez nej, ľudia s cukrovkou s väčšou pravdepodobnosťou používajú umelé sladidlá ako náhradu cukru,“ povedala Suemoto. „Je potrebný ďalší výskum na potvrdenie našich zistení a na preskúmanie, či iné rafinované alternatívy cukru, ako napríklad jablkové pyré, med, javorový sirup alebo kokosový cukor, môžu byť účinné alternatívy.“

Štúdia „Súvislosť medzi konzumáciou umelých sladidiel s nízkym a nulovým obsahom kalórií a kognitívnym poklesom: 8-ročná prospektívna štúdia“ bola napísaná Natáliou Gomes Gonçalves, Euridice Martinez-Steele, Paulo A. Lotufo, Isabela Bensenor, Alessandra C. Goulart, Sandhi Maria Barreto, Luana Giatti, Carolina Perim de Faria, Maria del Carmen Bisi Molina, Paulo Caramelli, Dirce Maria Marchioni a Claudia Kimie Suemoto.