Upokojovanie bábätiek: Rýchlosť nie je všetko, rozhoduje kultúra, ukazuje štúdia
Medzinárodný výskum porovnával metódy upokojovania bábätiek v Spojenom kráľovstve a v Ugande. Zistenia spochybňujú zaužívané predstavy o materstve.
Nová štúdia odhaľuje prekvapivé kultúrne rozdiely v prístupe k upokojovaniu bábätiek. Zatiaľ čo západný svet kladie dôraz na rýchlu reakciu, ukazuje sa, že spôsob, akým matky na plač dieťaťa reagujú, môže mať väčší vplyv ako samotná rýchlosť.
Výskumníci, vrátane profesorky Zanny Clay z Katedry psychológie, sledovali interakcie matiek s bábätkami v mestskom prostredí Veľkej Británie a v komunitách v Ugande. Ich pozornosť sa sústredila na to, ako matky upokojujú svoje deti v situáciách, keď sú bábätká rozrušené.
Štúdia zistila, že hoci britské matky reagovali na nepokoj svojich detí rýchlejšie, ugandské deti sa upokojili skôr. To spochybňuje dlhodobé presvedčenia zakorenené v západných modeloch rodičovstva, ktoré uprednostňujú rýchlosť reakcie. Ukazuje sa, že spôsob upokojovania, ktorý je ovplyvnený kultúrnym kontextom, môže zohrávať kľúčovú úlohu v tom, ako sa deti vyrovnávajú so stresom.
Zatiaľ čo britské aj ugandské matky používali pri trojmesačných bábätkách telesný kontakt, napríklad dojčenie, britské matky mali tendenciu používať viac verbálneho upokojovania a menej telesného kontaktu, keď boli deti staršie. Naopak, ugandské matky sa častejšie spoliehali na telesné stratégie, najmä dojčenie, a to aj u starších detí. Vedci analyzovali 147 epizód detského nepokoja u 82 detí vo veku troch a šiestich mesiacov.
Komentár redakcie: Používatelia Redditu v komentároch k štúdii zdôrazňujú, že inštinktívna reakcia na plač bábätka – nakŕmiť ho a upokojiť kontaktom – často funguje lepšie ako snaha o racionálne vysvetľovanie. Poukazujú tiež na kultúrne špecifiká, ako napríklad rozsiahlejšie využívanie dojčenia a nosenia detí v krajinách, ako je Japonsko a Uganda, čo môže mať vplyv na rýchlosť upokojenia bábätiek.
Na rozdiel od kontrolovaných laboratórnych podmienok alebo prieskumov, tieto pozorovania odrážali skutočné, spontánne interakcie medzi rodičmi a deťmi v každodennom živote. Hoci v oboch krajinách sa deti upokojili rýchlejšie, keď matky reagovali rýchlejšie, ugandské matky, ktoré mali tendenciu reagovať pomalšie, upokojovali svoje deti efektívnejšie pomocou telesných stratégií, ako je dojčenie, čo viedlo k rýchlejšiemu upokojeniu.
Zdá sa, že tento efekt vyplýva z kultúrnych rozdielov v štýle starostlivosti a naznačuje, že metódy upokojovania môžu byť vplyvnejšie ako samotná rýchlosť reakcie. Výskumníci dúfajú, že tieto poznatky prispejú k inkluzívnejším prístupom k podpore rodičovstva a včasnej intervencii. Výskum bol publikovaný v časopise Developmental Psychology a bol financovaný Európskou radou pre výskum.