USA a Rusko proti rezolúcii OSN o Černobyle: Prečo hlasovali proti a čo to znamená?

Valné zhromaždenie OSN schválilo rezolúciu o posilnení medzinárodnej spolupráce v oblasti znižovania dopadov černobyľskej katastrofy. Niektoré krajiny, vrátane USA a Ruska, však hlasovali proti. Prečo?

Valné zhromaždenie OSN 10. decembra schválilo rezolúciu, ktorej cieľom je posilniť medzinárodnú spoluprácu a zmierniť následky černobyľskej jadrovej katastrofy. Za návrh hlasovalo 97 krajín, proti sa postavilo osem štátov, vrátane Ruska, Bieloruska, Číny, Severnej Kórey a Spojených štátov amerických. 39 krajín sa hlasovania zdržalo.

Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha zdôraznil, že rezolúcia zavádza správny ukrajinský prepis názvu – Chornobyľ namiesto ruskej verzie Chernobyl – a „upozorňuje na zločiny agresora proti ukrajinskému ľudu a hrozby pre globálnu jadrovú bezpečnosť.“

Podľa ministra sa Rusko pokúsilo prostredníctvom Bieloruska skryť svoje aktivity a presadiť alternatívnu verziu textu, ktorá by vynechala zmienky o ruských útokoch na černobyľské zariadenia.

Komentár redakcie: Hlasovanie USA proti rezolúcii OSN o Černobyle je kontroverzné. Zatiaľ čo oficiálne vysvetlenie poukazuje na nesúhlas s odkazmi na Agendu 2030, kontext zlepšujúcich sa vzťahov medzi USA a Ruskom vyvoláva obavy. Niektorí pozorovatelia to vnímajú ako signál zmeny v americkej zahraničnej politike, ktorá by mohla ísť na úkor Ukrajiny a jej záujmov. Mnohí bežní občania vyjadrujú šok a sklamanie nad smerovaním americkej politiky: “USA sa pridávajú k Rusku. Šokujúce.”, “Čo sa to sakra deje?”, “USA sú na temnej ceste.”

Vo februári zasiahol dron Šáhed ruského pôvodu nový ochranný sarkofág nad zničeným 4. reaktorom Černobyľskej elektrárne. Konštrukcia, ktorá má zabrániť úniku rádioaktívneho materiálu, bola poškodená, avšak vážny únik radiácie nebol zaznamenaný.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu minulý týždeň uviedla, že ochranný štít, ktorý má zabrániť úniku radiácie z Černobyľskej elektrárne, „stratil svoje primárne bezpečnostné funkcie, vrátane schopnosti zadržiavať rádioaktívne látky“ a vyžaduje si okamžitú opravu.

Rezolúcia OSN poukazuje na pretrvávajúce následky katastrofy z roku 1986 a zdôrazňuje dôležitosť podpory postihnutých oblastí.

Hlasovanie Spojených štátov amerických proti rezolúcii vyvoláva otázky. Deje sa tak v čase, keď sa zdá, že vzťahy medzi Washingtonom a Moskvou sa zlepšujú, diskutuje sa o obnovení spolupráce a administratíva Donalda Trumpa tlačí Ukrajinu k mierovej dohode s Ruskom, aj keď táto dohoda nemusí plne odrážať ukrajinské záujmy.

Zástupca Washingtonu uviedol, že USA hlasovali proti rezolúcii nie preto, že by boli proti opatreniam jadrovej bezpečnosti, ale preto, že mali námietky voči odkazom na Agendu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj 2030.

Zástupca dodal, že Washington bude naďalej podporovať medzinárodné iniciatívy v oblasti jadrovej bezpečnosti a snahy o predchádzanie podobným incidentom v ukrajinských jadrových zariadeniach.