USA zavádzajú sankcie na ruské ropné spoločnosti po zrušenom stretnutí s Putinom

Spojené štáty americké ohlásili nové sankcie zamerané na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti s cieľom vyvinúť tlak na Moskvu, aby pristúpila k rokovaniam o mieri na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump oznámil zavedenie nových sankcií voči dvom popredným ruským ropným spoločnostiam. Tento krok má zvýšiť tlak na Moskvu, aby sa aktívnejšie zapojila do mierových rokovaní v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Trump zároveň potvrdil, že plánované stretnutie s Vladimirom Putinom v Budapešti sa neuskutoční.

"Každý rozhovor s Vladimirom je síce dobrý, ale nikam nevedie," vyjadril sa Trump. Hoci ekonomický dopad sankcií na Rusko môže byť minimálny, ide o významný posun v zahraničnej politike USA. Trump v minulosti vyhlasoval, že sankcie nezavedie, kým európske krajiny neprestanú nakupovať ruskú ropu. Kremeľ reagoval vyhlásením, že Rusko je voči sankciám "imúnne".

K tomuto vývoju došlo krátko po tom, čo rovnaké dve ruské ropné spoločnosti, Rosneft a Lukoil, sankcionovala aj Veľká Británia. Európska únia taktiež prijala vlastné sankcie, ktoré zakazujú dovoz ruského skvapalneného zemného plynu od januára 2027. Trump opakovane hrozil sprísnením opatrení proti Moskve, no doteraz sa im vyhýbal v nádeji, že sprostredkuje mierovú dohodu v konflikte trvajúcom už tri a pol roka. Jeho administratíva sa snažila prezentovať USA ako neutrálneho mediátora medzi znepriatelenými stranami, po rokoch jednoznačnej podpory Ukrajiny zo strany jeho predchodcu, Joea Bidena. Trpezlivosť amerického prezidenta však dochádza v dôsledku neochoty Kremľa pokročiť v rokovaniach. Sankcie podporuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý ich označil za "dobrý signál" z USA a dodal, že prímerie je možné, ak aj ostatné krajiny vyvinú na Rusko väčší tlak. Trump kritizoval Putina za nedostatočnú snahu o dosiahnutie mieru a vyjadril nádej, že sankcie povedú k prelomovému bodu. Minister financií USA, Scott Bessent, zdôraznil, že sankcie sú nevyhnutné kvôli "Putinovmu odmietnutiu ukončiť túto nezmyselnú vojnu" a že zasiahnuté ropné spoločnosti financujú "vojnovú mašinériu" Kremľa.

Komentár redakcie: Zavedenie sankcií proti ruským ropným spoločnostiam vyvoláva zmiešané reakcie. Niektorí komentátori sa pýtajú, prečo trvalo tak dlho, kým boli tieto opatrenia prijaté, vzhľadom na pokračujúce útoky na civilné ciele na Ukrajine. Iní zdôrazňujú potrebu využitia zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Diskutuje sa aj o účinnosti sankcií, pričom sa poukazuje na obmedzený vplyv na Rusko a potenciálne negatívne dopady na európske krajiny závislé od ruských energií. Zatiaľ čo cieľom sankcií je zvýšiť tlak na Rusko, aby sa zapojilo do mierových rokovaní, ich reálny dopad a účinnosť zostávajú otázne.

Ropa a zemný plyn sú najväčšími ruskými vývoznými artiklami. Obe spoločnosti vyvážajú 3,1 milióna barelov ropy denne. Rosneft zodpovedá za takmer polovicu produkcie ruskej ropy, čo predstavuje 6 % celosvetovej produkcie. Medzi najväčších odberateľov Moskvy patria Čína, India a Turecko. Trump vyzval aj tieto krajiny, aby zastavili nákup ruskej ropy, čím by sa zvýšil ekonomický tlak na Kremeľ. Podľa agentúry Reuters, s odvolaním sa na nemenované zdroje z odvetvia, sa očakáva, že India výrazne zníži dovoz ruskej ropy v dôsledku Trumpovho oznámenia. Čína vyjadrila nesúhlas s americkými sankciami. Ukrajina sa v posledných mesiacoch zameriava na ruské ropné rafinérie a energetickú infraštruktúru s cieľom poškodiť ruskú ekonomiku. Zelenskyj navštívil Biely dom, kde žiadal o poskytnutie rakiet Tomahawk s dlhým doletom, ktoré by mohli zasiahnuť hlboko do ruského územia, no neuspel. Deň predtým Trump ohlásil návrh na stretnutie s Putinom v Maďarsku po neohlásenom telefonáte od ruského prezidenta. Po telefonáte medzi americkým ministrom zahraničných vecí, Marcom Rubiom, a jeho ruským náprotivkom, Sergejom Lavrovom, bol tento návrh odložený, pričom Trump uviedol, že nechce "zbytočné stretnutie". Trump neskôr uviedol, že odmietol poskytnúť Ukrajine rakety, pretože sú "veľmi komplexné" a ich používanie si vyžaduje rok intenzívneho výcviku. Zelenskyj naznačil, že rovnako ako v prípade sankcií, Trump môže v budúcnosti zmeniť svoj názor. Boje na zemi pokračovali, pričom útoky na ukrajinské hlavné mesto, Kyjev, si vyžiadali najmenej dve obete. Predtým Rusko podniklo intenzívne bombardovanie, ktoré si vyžiadalo najmenej sedem obetí, vrátane detí. Medzitým bola vo štvrtok obnovená dodávka elektriny do Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu OSN označila za "kľúčový krok pre jadrovú bezpečnosť a ochranu". Elektráreň bola bez elektriny 30 dní, čo vyvolalo obavy z roztavenia jadra.

Generálny tajomník NATO, Mark Rutte, ktorý bol v Bielom dome v čase ohlásenia sankcií, ocenil tento krok ako "zvýšenie tlaku" na Putina. Očakávalo sa, že bude diskutovať o 12-bodovom pláne, ktorý vypracovali európski spojenci a Kyjev, ktorý by zmrazil súčasné frontové línie, zabezpečil návrat deportovaných detí a výmenu zajatcov. Plán zahŕňa aj fond na obnovu Ukrajiny, bezpečnostné záruky a jasnú cestu vstupu Ukrajiny do EÚ. Trump naznačil, že kľúčovým sporným bodom je odmietnutie Moskvy zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie - čo Zelenskyj podporuje. Rusko odmieta túto myšlienku a hovorca Kremľa, Dmitrij Peskov, naznačil, že Rusko nezmenilo svoj postoj, ktorý spočíva v tom, že ukrajinské jednotky by mali opustiť časti východného Donbasu, ktoré Kyjev stále kontroluje.