Úžas v bežnom živote: Nová štúdia ukazuje, že môže zmierniť depresiu a zlepšiť celkovú pohodu

Pocit úžasu, často spojený s mimoriadnymi zážitkami, sa ukazuje ako účinný nástroj na zlepšenie psychického zdravia. Najnovšia klinická štúdia preukázala, že zámerné hľadanie úžasu v každodenných situáciách môže znížiť symptómy depresie a zvýšiť pocit pohody.

Výskumníci vyvinuli intervenciu, ktorá účastníkov učila jednoduchý trojstupňový proces, ako nájsť úžas v bežných veciach. Tento proces pozostával z venovania pozornosti okolitému prostrediu v každodennom živote, spomalenia a rozšírenia týchto momentov úžasu. Účastníci dostali nasledujúce inštrukcie:

Ako pristupovať k momentom ÚŽASU v bežnom živote:

* **Pozornosť:** Plná a nerozdelená pozornosť venovaná veciam, ktoré si ceníte, vážite alebo považujete za úžasné.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša zaujímavý pohľad na to, ako jednoduché praktiky, ako je hľadanie úžasu v bežnom živote, môžu mať pozitívny dopad na naše psychické zdravie. Je to povzbudzujúce zistenie, ktoré naznačuje, že aj malé zmeny v našom vnímaní a správaní môžu viesť k významnému zlepšeniu našej pohody.

* **Počkaj:** Spomaľ, zastav sa.

* **Výdych + Rozšírenie:** Zosilnite akékoľvek pocity, ktoré zažívate.

Účastníci boli požiadaní, aby si hľadanie úžasu precvičovali aspoň trikrát denne. Pripomínali im tiež, že hľadanie úžasu si nevyžaduje mimoriadne udalosti a dá sa precvičovať v krátkych momentoch počas dňa – menej ako 30 sekúnd, trikrát denne.

Pred začatím intervencie účastníci vyplnili dotazník, v ktorom uviedli demografické údaje a informácie o svojom psychickom zdraví. Všetky merania, okrem demografických údajov, boli zopakované po skončení intervencie. Všetky odpovedné škály obsahovali možnosť odmietnuť odpoveď.

Úžas bol hodnotený pomocou jedinej položky, v ktorej účastníci hodnotili, do akej miery pociťovali úžas počas uplynulého týždňa na stupnici od 1 (vôbec nie) do 7 (mimoriadne).

Pozitívne emócie boli hodnotené pomocou jednotlivých položiek, v ktorých účastníci hodnotili, koľko z každej z deviatich pozitívnych emócií zažili počas uplynulého týždňa na stupnici od 1 (vôbec nie) do 7 (mimoriadne): Pobavenie, Súcit, Spokojnosť, Túžba, Eufória, Vďačnosť, Záujem, Láska a Hrdosť. Na posúdenie celkovej pozitívnej emocionality boli všetky položky zlúčené do kompozitu.

Subjektívny stres bol meraný pomocou štyroch položiek stupnice vnímaného stresu (PSS), v ktorej účastníci uvádzali, ako často sa určitým spôsobom cítili alebo premýšľali počas posledného mesiaca (štyri týždne) na stupnici od 1 (nikdy) do 5 (veľmi často). Všetky položky boli zlúčené do kompozitu.

Príznaky úzkosti boli hodnotené pomocou sedembodovej stupnice generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD-7). Účastníci hodnotili, ako veľmi ich trápili určité problémy v uplynulom mesiaci na stupnici od 1 (vôbec nie) do 5 (veľmi veľa). Všetky položky boli zlúčené do kompozitu.

Príznaky depresie boli hodnotené pomocou dvanástich položiek zo skrátenej formy Beckovho inventára depresie (BDI). Účastníci si prečítali štyri vyhlásenia ku každej otázke a uviedli, ktoré vyhlásenie opisuje, ako sa cítili za posledný mesiac na stupnici od 0 (napr. Necítim sa smutný) do 3 (Som taký smutný a nešťastný, že to nemôžem vydržať). Otázky týkajúce sa suicidality neboli zahrnuté z dôvodu vzdialeného, asynchrónneho, sebahodnotiaceho charakteru. Bol vytvorený súčet všetkých položiek.

Pohoda bola meraná pomocou Mentálneho zdravotného kontrolného zoznamu (MHC-SF). MHC-SF je komplexné meradlo pohody, ktoré zahŕňa emocionálnu, psychologickú a sociálnu pohodu. Účastníci odpovedali na štrnásť položiek, ktoré uvádzali frekvenciu toho, ako sa cítili počas uplynulého mesiaca na stupnici od 0 (nikdy) do 5 (každý deň). Všetky položky boli zlúčené do kompozitu.

Všetky štatistické analýzy boli vykonané pomocou RStudio v programovacom prostredí R (verzia 4.1.2). Naše predbežné analýzy zahŕňali preskúmanie chýbajúcich údajov a vylúčenie údajov na základe plánovaných špecifikovaných kritérií. V rámci našich predbežných analýz sme tiež preskúmali rozdiely v dodržiavaní a úbytku a účinnosť randomizácie.

Pre naše primárne analýzy sme použili prístup medzi skupinami na preskúmanie účinnosti intervencie úžasu v porovnaní s kontrolnou skupinou vo výsledkoch záujmu. Na preskúmanie účinkov intervencie na výsledky psychického zdravia sme vypočítali zmeny v meraniach psychického zdravia od základnej línie (pred intervenciou) po mesačné sledovanie (po intervencii). Tento typ analýzy nám umožňuje preskúmať presné zvýšenie alebo zníženie hodnotenia psychického zdravia počas intervenčného obdobia. Je potrebné poznamenať, že skóre zmeny a sledovania prinášajú podobné výsledky. Taktiež sa neuskutočnila analýza intention-to-treat z dôvodu požiadavky na úplné údaje T2 od všetkých randomizovaných účastníkov.