Úzkosť a kanabis: Štúdia odhalila silnejšie emócie, no rýchlejšie zotavenie

Nová rozsiahla štúdia zistila, že ľudia s úzkosťou, ktorí užívajú kanabis, prežívajú negatívne emócie intenzívnejšie, ale zároveň sa z nich rýchlejšie spamätávajú. Výsledky otvárajú diskusiu o terapeutickom potenciáli kanabisu pri regulácii emócií.

Úzkostné poruchy postihujú značnú časť populácie a sú spojené s rôznymi zdravotnými problémami, vrátane kardiovaskulárnych ochorení a zvýšenej úmrtnosti. Ľudia s úzkosťou majú často zvýšenú emocionálnu reaktivitu, čo znamená, že na negatívne zážitky reagujú intenzívnejšie a dlhšie. Táto zvýšená reaktivita môže prispievať k pretrvávaniu a vplyvu úzkostných symptómov.

S rastúcou legalizáciou a dostupnosťou kanabisu sa k nemu mnohí obracajú ako k prostriedku na zvládanie úzkosti a negatívnej nálady. Vedecké poznatky o vplyve kanabisu na emocionálnu reaktivitu sú však stále obmedzené, najmä mimo kontrolovaných laboratórnych podmienok. Väčšina doterajších štúdií sa zamerala na jednorazové dávky syntetických zlúčenín podávaných v laboratóriách, a nie na produkty, ktoré ľudia reálne používajú v bežnom živote. Okrem toho len málo štúdií skúmalo vplyv kanabisu na zotavenie – proces návratu k emocionálnemu základu po stresore.

Cieľom novej štúdie bolo vyplniť tieto medzery posúdením, ako akútne aj dlhodobé užívanie produktov s rôznymi kanabinoidnými profilmi – najmä THC, najmä CBD alebo pomer 1:1 – ovplyvňuje reaktivitu a zotavenie v prirodzenom kontexte u ľudí s miernymi príznakmi úzkosti.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexný vzťah medzi kanabisom a úzkosťou. Hoci môže kanabis zvýšiť intenzitu negatívnych emócií, zdá sa, že zároveň urýchľuje proces emocionálneho zotavenia. Je dôležité poznamenať, že účinky kanabisu sa môžu líšiť v závislosti od individuálnych faktorov a pomeru kanabinoidov v užívanom produkte. Potrebné sú ďalšie štúdie na potvrdenie týchto zistení a lepšie pochopenie mechanizmov, ktorými kanabis ovplyvňuje emocionálnu reguláciu.

„S kolegami sa vo všeobecnosti zaujímame o užívanie kanabisu v súvislosti s úzkosťou, keďže toto je významný dôvod na jeho užívanie,“ uviedla autorka štúdie Carillon J. Skrzynski, odborná asistentka výskumu na University of Colorado Boulder. „Keďže reakcie na negatívne podnety a zotavenie z nich môžu zohrávať úlohu pri rozvoji a udržiavaní úzkosti a môžu sa dať ľahšie zacieliť v kontexte liečby, chceli sme vedieť, či užívanie kanabisu, a najmä rôzne druhy legálnych produktov s rôznym pomerom kanabinoidov, môže ovplyvniť reaktivitu a procesy zotavenia po bezprostrednom užití a/alebo po niekoľkých týždňoch užívania.“

Výskumný tím naverboval 499 dospelých z oblasti Denver-Boulder, ktorí uvádzali aspoň miernu úzkosť a nemali v nedávnej minulosti psychózu alebo liečbu poruchy užívania návykových látok. Približne dve tretiny tvorili ženy a väčšina boli belosi s dobrým vzdelaním. Účastníci boli rozdelení do štyroch skupín: užívatelia s prevahou THC, užívatelia s prevahou CBD, užívatelia s pomerom THC:CBD 1:1 a kontrolná skupina, ktorá kanabis neužívala.

Používatelia v skupinách boli poučení, aby si zakúpili pridelený produkt z kanabisu – buď kvety, alebo jedlo – v miestnom výdajni a užívali ho podľa potreby počas štyroch týždňov. Produkty boli vybrané tak, aby sa zabezpečila konzistentnosť v pomeroch kanabinoidov, a všetky produkty boli testované a označené v súlade so štátnymi predpismi. Účastníci v skupine, ktorá kanabis neužívala, pokračovali v bežnom správaní a kanabis neužívali.

Všetci účastníci sa zúčastnili troch stretnutí: úvodného základného hodnotenia, mobilného laboratórneho stretnutia po štyroch týždňoch a druhého mobilného laboratórneho stretnutia bezprostredne po užití kanabisu (alebo prestávke pre skupinu, ktorá kanabis neužívala). Na každom stretnutí absolvovali štandardizovaný postup nazvaný Negative Affect Induction Task, ktorý zahŕňal hodnotenie nálady, vyvolanie stresujúcej spomienky na navodenie negatívneho afektu a absolvovanie dychového cvičenia na uľahčenie emocionálneho zotavenia. Počas celého stretnutia sa zaznamenávala srdcová frekvencia a negatívny afekt sa meral pomocou vizuálnej analógovej stupnice.

Štúdia použila modely zmiešaných účinkov na analýzu zmien v emocionálnej reaktivite (od pred úlohou ruminačnej úlohy do po nej) a zotavenia (od po ruminačnej úlohe do po dychovom cvičení) so zameraním na dlhodobé (rozšírené) aj krátkodobé (akútne) účinky užívania kanabisu.

Výskumníci zistili, že v celej vzorke účastníci reagovali na ruminačnú úlohu negatívnejšou náladou a zvýšenou srdcovou frekvenciou, čo potvrdilo, že úloha účinne vyvoláva emocionálny stres. Po dychovom cvičení sa nálada zlepšila, ale srdcová frekvencia zostala zvýšená, čo naznačuje, že emocionálne zotavenie nastáva rýchlejšie ako fyziologické zotavenie.

Čo sa týka vplyvu užívania kanabisu, objavili sa určité vzorce. Účastníci, ktorí užívali akúkoľvek formu kanabisu – bez ohľadu na pomer kanabinoidov – mali tendenciu preukazovať väčšiu reaktivitu na stresor ako tí, ktorí kanabis neužívali. Zároveň preukazovali aj väčšie emocionálne zotavenie počas dychového cvičenia.

Tieto účinky boli pozorované počas celého štvortýždňového obdobia aj po akútnom užití. Štúdia však nezistila dôkazy o tom, že by sa reaktivita alebo zotavenie v priebehu času významne zmenili v súvislosti s užívaním kanabisu. To znamená, že užívatelia kanabisu sa po štyroch týždňoch pravidelného užívania nestali reaktívnejšími alebo odolnejšími, ani akútne užívanie kanabisu neviedlo k okamžitým zmenám v emocionálnom spracovaní v porovnaní s predchádzajúcimi stretnutiami.

Dáta o srdcovej frekvencii hovorili trochu iný príbeh. Užívatelia s prevahou THC a THC+CBD vykazovali po akútnom užití zvýšenú srdcovú frekvenciu v porovnaní s užívateľmi CBD a neužívateľmi. Užívatelia len s CBD sa nelíšili od kontrolnej skupiny, pokiaľ ide o srdcovú frekvenciu, čo naznačuje, že THC môže mať výraznejšie fyziologické účinky ako CBD. Reaktivita a zotavenie srdcovej frekvencie počas úlohy sa však v dôsledku užívania kanabisu významne nezmenili.

„Hlavným záverom je, že v priemere bola negatívna reaktivita a zotavenie z negatívnych podnetov v priebehu času väčšia u tých, ktorí užívali kanabis (a konkrétne produkty s THC v prípade niekoľkých týždňov užívania), v porovnaní s tými, ktorí ho neužívali, na základe vlastného hodnotenia nálady,“ povedal Skrzynski pre PsyPost. „Naopak, tieto procesy sa v priebehu času v rôznych skupinách nemenili odlišne. To môže znamenať, že existujú už predtým existujúce rozdiely v negatívnej reaktivite a procesoch zotavenia medzi jednotlivcami, ktorí sa rozhodli užívať kanabis, a tými, ktorí ho neužívajú.

„Okrem toho, v porovnaní s neužívaním sa po bezprostrednom užití produktov s THC zvýšila priemerná srdcová frekvencia, ale po užití produktov s CBD nie, čo naznačuje, že bez ohľadu na negatívne podnety nemusia legálne produkty s CBD vyvolávať okamžité fyziologické účinky, zatiaľ čo produkty obsahujúce THC áno.“

Výsledky štúdie sa do istej miery zhodujú s predchádzajúcim výskumom, ktorý naznačuje, že THC môže zvýšiť negatívne emocionálne reakcie, najmä pri vyšších dávkach. Predchádzajúce experimentálne štúdie zistili, že THC zvyšuje aktivitu v oblastiach mozgu súvisiacich s emóciami a môže zhoršiť úzkosť u niektorých jedincov.

„Predchádzajúci, súvisiaci výskum by naznačoval, že užívanie produktov s vysokým obsahom THC by zvýšilo negatívnu reaktivitu na negatívne podnety, pretože experimentálne štúdie preukázali, že užívanie produktov s prevahou THC môže byť anxiogénne (t. j. vyvolať alebo zvýšiť úzkosť) a môže zvýšiť aktiváciu mozgu v oblastiach spracovania emócií po vystavení negatívnym podnetom, ako sú tváre plné strachu,“ vysvetlil Skrzynski.

„V súlade s tým bola reaktivita vyššia v skupine jednotlivcov, ktorí užívali produkty s prevahou THC, v porovnaní s neužívaním a užívaním THC+CBD, ale to bolo len v priemere medzi základnou líniou a mobilným vanovým sedením o štyri týždne neskôr; naša štúdia nezistila, že by THC zmenilo negatívnu reaktivitu po 4 týždňoch alebo bezprostrednom užití. Takže do určitej miery sa zistenia zhodujú aj líšia od toho, čo naznačujú predchádzajúce štúdie.“

Keďže účastníci neboli zaslepení voči svojmu produktu z kanabisu, očakávania mohli ovplyvniť ich emocionálne reakcie. Užívanie kanabisu bolo tiež samostatné, bez kontroly nad dávkovaním alebo frekvenciou, čo vnáša variabilitu napriek výhode štúdia užívania v reálnych podmienkach.

„Jedným z hlavných obmedzení je, že sme nemohli kontrolovať frekvenciu alebo množstvo kanabisu, ktoré ľudia užívali, čo obmedzuje našu schopnosť vyvodzovať kauzálne závery,“ poznamenal Skrzynski. „Platí aj to, že ľudia neboli zaslepení voči svojmu produktu (t. j. vedeli, aký druh produktu užívajú). S ohľadom na to zostáva otvorenou otázkou, či má užívanie kanabisu vplyv alebo nemá vplyv na procesy negatívnej reaktivity a zotavenia, pretože v hre môžu byť aj iné faktory (napr. očakávania alebo účinky dávkovania).“

Napriek týmto obmedzeniam predstavuje štúdia zmysluplný krok vpred v pochopení toho, ako kanabis ovplyvňuje emocionálnu reaktivitu a zotavenie mimo laboratórnych podmienok. Je to prvá štúdia, ktorá experimentálne manipuluje afekt v spojení s naturalistickým užívaním kanabisu pomocou legálnych produktov a zdôrazňuje komplexné a potenciálne obojsmerné účinky, ktoré môže mať kanabis na reguláciu emócií u ľudí s úzkosťou.

„Z dlhodobého hľadiska sa chcem aj naďalej venovať skúmaniu kanabisu a jeho vzťahu k afektu a súvisiacim konštruktom,“ povedal Skrzynski. „V súčasnosti realizujem iný projekt, ktorý ďalej skúma, ako môže kanabis ovplyvniť reakcie na negatívne podnety. Konkrétne, účastníkom sa pridelí, aby vložili ruku do ľadovej vody alebo vody izbovej teploty, a reakcie pred a po tom, vrátane srdcovej frekvencie, nálady, bolesti a vnímania teploty, sa merajú a hodnotia v súvislosti s užívaním kanabisu. V súčasnosti robíme nábor v oblasti Boulder/Denver (názov: Perceptual Influences from Smoking Cannabis: an Experimental Study alias PISCES), ak má niekto záujem!“

Štúdia „Experimental study on cannabis use and affect: Effects on reactivity to and recovery from negative stimuli“ bola vypracovaná Carillonom J. Skrzynskim, Luizom Rosou, Austinom Drakem, Angelou D Bryanovou a L. Cinnamon Bidwellovou.