Úzkosť u detí zanecháva stopy v mozgu: Nové zistenia o prepojení mozgových sietí
Výskumníci identifikovali potenciálny biologický marker úzkosti, ktorý by mohol v budúcnosti pomôcť pri diagnostike a liečbe úzkostných porúch u mladých ľudí.
Nová štúdia odhaľuje odlišnosti v prepojení mozgových sietí u detí a dospievajúcich s generalizovanou úzkostnou poruchou. Vedci zistili silnejšie prepojenie v oblasti mozgu zodpovednej za detekciu neočakávaných udalostí.
Generalizovaná úzkostná porucha, ktorá sa často objavuje v detstve alebo dospievaní, sa vyznačuje neustálymi, nekontrolovateľnými obavami. Tieto obavy môžu negatívne ovplyvniť akademický, sociálny a emocionálny vývoj, a tiež zvyšujú riziko vzniku ďalších psychických problémov. Napriek skorému nástupu poruchy, doposiaľ nebolo presne známe, ako ovplyvňuje vývoj mozgu.
"Väčšina poznatkov o prepojení mozgových sietí pochádza zo štúdií dospelých, hoci generalizovaná úzkostná porucha sa u niektorých jedincov objavuje už v detstve alebo dospievaní," uviedli autori štúdie Sam A. Sievertsen z Oregon Health & Science University a Jennifer Forsyth z University of Washington.
Cieľom štúdie bolo preskúmať rozdiely vo funkčnom prepojení mozgu u mladých ľudí s generalizovanou úzkostnou poruchou. Funkčné prepojenie vyjadruje, ako medzi sebou komunikujú jednotlivé oblasti mozgu v stave pokoja. Výskumníci analyzovali údaje z rozsiahlej štúdie Adolescent Brain Cognitive Development (ABCD), ktorá sleduje takmer 12 000 mladých ľudí v USA. Porovnávali prepojenia v mozgoch detí s generalizovanou úzkostnou poruchou s prepojeniami u detí bez psychiatrickej diagnózy. Zároveň sledovali, či sa tieto prepojenia menia v priebehu dvoch rokov v závislosti od zmeny symptómov.
Komentár redakcie: Zistenia tejto štúdie otvárajú dvere k lepšiemu pochopeniu biologických základov úzkosti u mladých ľudí. Identifikácia biologických markerov by mohla v budúcnosti viesť k cielenejšej a účinnejšej liečbe úzkostných porúch.
Vedci sa zamerali na šesť rozsiahlych mozgových sietí, ktoré sú známe svojou účasťou na pozornosti, emóciách a sebauvedomovaní, a tiež na šesť podkôrových oblastí hlboko v mozgu, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v motivácii, pamäti a emocionálnom spracovaní. Analyzovali mozgové skeny 164 mladých ľudí s generalizovanou úzkostnou poruchou a porovnali ich so skenmi viac ako 3 000 mladých ľudí bez diagnostikovaných psychických problémov.
Výsledky ukázali, že mladí ľudia s generalizovanou úzkostnou poruchou mali silnejšie prepojenie v rámci ventrálnej pozornosťovej siete. Táto sieť automaticky presmerováva pozornosť na náhle alebo dôležité zmeny v prostredí. Zvýšená konektivita v tejto sieti môže odrážať zvýšenú citlivosť na potenciálne hrozivé alebo neočakávané udalosti, čo je častý jav u ľudí s úzkosťou.
Zaujímavé bolo, že táto odlišnosť v prepojení sa menila v závislosti od priebehu poruchy. U mladých ľudí, ktorí po dvoch rokoch už nespĺňali kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu, sa zvýšená konektivita ventrálnej pozornosťovej siete znížila. Naopak, u tých, ktorí naďalej spĺňali kritériá poruchy, sa prepojenie nezmenilo.
Okrem tohto hlavného zistenia vedci pozorovali silnejšie prepojenie medzi niektorými kôrovými sieťami a podkôrovými oblasťami u mladých ľudí s generalizovanou úzkostnou poruchou. Išlo napríklad o amygdalu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní emocionálnych podnetov, a časti mozgu spojené s monitorovaním vnútorných stavov a udržiavaním bdelosti.
Štúdia poukázala na to, že niektoré zmeny v mozgu môžu byť spojené s generalizovanou úzkostnou poruchou, zatiaľ čo iné môžu odrážať širšie zmeny súvisiace s náladou alebo úzkostnými symptómami vo všeobecnosti.
Autori však upozorňujú, že zistené rozdiely by sa nemali považovať za diagnostické markery a že je potrebný ďalší výskum, ktorý by sa zameral na presnejšie meranie symptómov a sledovanie detí počas dlhšieho obdobia.
