Veda odhaľuje: Myšlienkové vzorce blízke bludom predpovedajú vieru v konšpirácie
Konšpiračné teórie nie sú len otázkou nevedomosti. Nový výskum ukazuje, že špecifické kognitívne skreslenia môžu zvýšiť náchylnosť k ich prijatiu.
Nová štúdia odhaľuje, že ľudia náchylní na konšpiračné teórie vykazujú kognitívne skreslenia podobné tým, ktoré sa vyskytujú u ľudí s podklinickými bludnými myšlienkami. Výskum publikovaný v Applied Cognitive Psychology spája sklon k unáhleným záverom, emocionálnemu usudzovaniu a anomálnemu vnímaniu so všeobecnou aj špecifickou vierou v konšpirácie.
Konšpiračné teórie, hoci nepodložené dôkazmi, pretrvávajú naprieč kultúrami a politickým spektrom. Udalosti ako útok na Kapitol v USA a verejné prijímanie konšpiračných naratívov vplyvnými osobnosťami zdôrazňujú potrebu porozumieť psychologickým základom konšpiračného myslenia. Tím vedcov sa zameral na prepojenie medzi konšpiračnými teóriami a kognitívnymi vzorcami, ktoré sa bežne vyskytujú pri bludných predstavách v kontexte psychózy. Hoci viera v konšpirácie nie je klinickou diagnózou, obe zdieľajú prijímanie presvedčení, ktoré nemajú oporu v dôkazoch a odolávajú protiargumentom.
Profesor Peter Frost, vedúci autor štúdie, uviedol: „Pri vyučovaní kurzu o psychológii konšpiračných teórií sme narazili na výskumy, ktoré ukazujú, že učenie ľudí rozpoznávať logické klamy a kognitívne skreslenia môže znížiť vieru v konšpiračné teórie. To nás viedlo k otázke, či ľudia náchylní na kognitívne skreslenia sú viac náchylní veriť v konšpiračné teórie.“
Výskumníci realizovali dve štúdie prostredníctvom online dotazníkov na sociálnych médiách. Použili Dotazník kognitívnych skreslení pre psychózu (CBQp), ktorý meria kognitívne skreslenia spojené s bludným myslením. Účastníci neboli informovaní o spojení dotazníka s psychózou, aby sa predišlo ovplyvneniu odpovedí. V prvej štúdii sa zúčastnilo 200 ľudí a v druhej 182, pričom v oboch štúdiách sa merali všeobecné presvedčenia o konšpiráciách a konkrétne konšpiračné presvedčenia o témach, ako sú globálne elity, imigrácia a verejné zdravie.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na kľúčový aspekt psychológie konšpiračných teórií – kognitívne skreslenia. Zistenia naznačujú, že naša myseľ, ak je náchylná na určité spôsoby myslenia, ako napríklad unáhlené závery, môže byť viac otvorená myšlienkam, ktoré nemajú oporu v dôkazoch. Kritické myslenie a schopnosť rozpoznať logické klamy môžu byť kľúčové pri ochrane seba a ostatných pred negatívnymi vplyvmi konšpiračných teórií.
Štúdia skúmala sedem typov kognitívnych skreslení: anomálne vnímanie, katastrofizácia, dichotomické myslenie, emocionálne usudzovanie, intencionalizácia, unáhlené závery a interpretácia nejednoznačných udalostí ako hrozby. Zistilo sa, že unáhlené závery a anomálne vnímanie vykazovali najsilnejšiu koreláciu so všeobecnými konšpiračnými presvedčeniami. Kognitívne skreslenia vysvetlili viac ako polovicu (56 %) rozdielov v tendencii veriť v konšpirácie.
V druhej štúdii, zameranej na konkrétne konšpiračné presvedčenia, sa opäť ukázalo, že unáhlené závery sú najsilnejším prediktorom. Zistenia naznačujú, že rovnaké kognitívne skreslenia môžu byť základom všeobecných presvedčení o konšpiráciách aj špecifických konšpiračných teórií.
Frost zdôraznil, že aj keď konšpiračné teórie môžu slúžiť emocionálnym potrebám, prítomnosť určitých kognitívnych skreslení uľahčuje ich ospravedlnenie. Výskum ukazuje, že konšpiračné myslenie nesúvisí len s nevedomosťou alebo osobnosťou, ale môže prameniť zo základných kognitívnych vzorcov. Hoci viera v konšpirácie sama osebe nie je znakom duševnej choroby, štúdia zistila, že skreslenia bežne pozorované u ľudí s podklinickými bludnými myšlienkami sú prítomné aj u ľudí, ktorí veria v konšpirácie.
Štúdia má určité obmedzenia, vrátane použitia samo-reportovaných údajov a nereprezentatívnej vzorky. Okrem toho, štúdia je korelačná, čo znamená, že nemôže určiť, či kognitívne skreslenia spôsobujú vieru v konšpirácie, alebo či viera v konšpirácie tieto skreslenia posilňuje. Napriek tomu výskum poskytuje dôkazy o tom, že konšpiračné myslenie úzko súvisí so špecifickými vzorcami kognitívneho skreslenia. Frost zdôraznil potrebu kritického myslenia a mediálnej gramotnosti v skorom veku, aby sa zabránilo šíreniu dezinformácií.
