Vedci zo Stanfordu: Ľudia s „mladým mozgom“ žijú dlhšie
Vedci zistili, že ľudia s biologicky mladším mozgom majú nižšie riziko Alzheimerovej choroby a celkovo žijú dlhšie, zatiaľ čo starší mozog predpovedá vyššie riziko ochorení a úmrtia.
Nový výskum Stanford Medicine odhalil, že biologický vek orgánov, najmä mozgu, má silný vplyv na celkové zdravie a dĺžku života. Algoritmus na určovanie veku orgánov z krvi by mohol predpovedať riziko chorôb.
Ľudský vek nie je len číslo. Nová štúdia vedcov zo Stanford Medicine prináša prelomové zistenia o biologickom veku orgánov a jeho vplyve na zdravie a dĺžku života. Výskumníci vyvinuli algoritmus, ktorý dokáže určiť biologický vek jednotlivých orgánov na základe hladín proteínov v krvi. Tento nástroj odhalil, že ľudia s „mladším“ mozgom majú tendenciu žiť dlhšie a majú nižšie riziko rozvoja Alzheimerovej choroby v porovnaní s tými, ktorých mozog vykazuje známky „staroby“.
Algoritmus analyzuje odchýlky v hladinách proteínov v orgánoch od priemeru pre danú vekovú skupinu. Odchýlky väčšie ako 1,5 štandardnej odchýlky zaraďujú orgán do kategórie „výnimočne starý“ alebo „výnimočne mladý“. Zistilo sa, že tretina účastníkov štúdie mala aspoň jeden orgán s výraznou odchýlkou od priemeru, pričom štvrtina mala viacero takýchto orgánov.
V prípade mozgu znamenal termín „výnimočne starý“ zaradenie medzi 6-7% účastníkov s najvyšším biologickým vekom mozgu. Naopak, „výnimočne mladý“ mozog patril medzi 6-7% účastníkov s najnižším biologickým vekom.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie naznačujú, že biologický vek orgánov je dôležitejší ako chronologický vek. Zistenia by mohli viesť k personalizovanejšej zdravotnej starostlivosti a intervenciám zameraným na spomalenie starnutia orgánov a prevenciu chorôb.
Algoritmus dokázal predpovedať budúci zdravotný stav účastníkov na základe biologického veku ich orgánov. Zistilo sa, že „starší“ mozog významne zvyšuje riziko Alzheimerovej choroby, zatiaľ čo „mladý“ mozog poskytuje silnú ochranu. Konkrétne, riziko rozvoja Alzheimerovej choroby bolo u ľudí s biologicky starým mozgom 3,1-krát vyššie ako u ľudí s normálne starnúcim mozgom. Naopak, u ľudí s biologicky mladým mozgom bolo riziko Alzheimerovej choroby len štvrtinové.
Tony Wyss-Coray, vedúci výskumník, zdôraznil, že vek mozgu bol najlepším prediktorom celkovej úmrtnosti. „Starý“ mozog zvýšil riziko úmrtia o 182% počas 15-ročného obdobia, zatiaľ čo „mladý“ mozog znížil riziko úmrtia o 40%.
Výskum otvára dvere novým prístupom k prevencii a liečbe chorôb spojených so starnutím. Wyss-Coray verí, že monitorovanie biologického veku orgánov umožní skoré zásahy a testovanie nových metód na predĺženie života. Plánuje komercializovať túto technológiu prostredníctvom spoločností Teal Omics a Vero Bioscience, s cieľom sprístupniť test v priebehu dvoch až troch rokov.
