Vegánska vs. Všežravá Strava na Islande: Vplyv na Živiny a Emisie Skleníkových Plynov

Nová štúdia porovnáva stravovacie návyky vegánov a všežravcov na Islande, zameriavajúc sa na príjem živín a dopad na životné prostredie prostredníctvom emisií skleníkových plynov.

Výskumníci analyzovali údaje od 651 všežravcov a 68 vegánov získané z islandského národného prieskumu stravovania z rokov 2019-2021 a dodatočného prieskumu vegánov z rokov 2022-2023. Účastníci boli vo veku 18 až 67 rokov. Zber dát prebiehal identicky v oboch štúdiách a zahŕňal podrobné informácie o stravovacích návykoch, socio-demografických faktoroch a údajoch o výške a váhe. Všetky postupy boli v súlade s islandskými predpismi na ochranu dát a eticky schválené.

Stravovacie návyky boli posudzované prostredníctvom dvoch 24-hodinových záznamov a krátkeho dotazníka o frekvencii konzumácie bežných potravín. Záznamy boli realizované telefonicky vyškolenými pracovníkmi v dvoch nenadväzujúcich dňoch. Údaje boli spojené s islandskou tabuľkou zloženia potravín pre odhad príjmu živín. Používal sa softvér FoodCalc v1. 3 na zohľadnenie straty vody a živín počas prípravy jedál.

Vedci porovnávali priemerný príjem rôznych skupín potravín a esenciálnych mikroživín medzi vegánmi a všežravcami. Príjem bol porovnávaný s odporúčaniami severskej výživy z roku 2023, pričom sa zohľadňovali odporúčané rozsahy pre sacharidy, cukry, tuky a bielkoviny, ako aj odporúčaný príjem vlákniny. Príjem vitamínov a minerálov bol porovnaný s odporúčaným alebo adekvátnym príjmom.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie naznačujú, že vegánska strava môže mať pozitívny vplyv na dosiahnutie odporúčaných nutričných hodnôt a zníženie environmentálnej záťaže v porovnaní so všežravou stravou. Avšak, interpretácia výsledkov by mala brať do úvahy špecifické podmienky Islandu a jeho obmedzené možnosti v oblasti poľnohospodárstva.

Spotreba vysoko spracovaných potravín bola kvantifikovaná pomocou klasifikačného systému NOVA. Potraviny boli rozdelené do štyroch skupín: minimálne spracované, potraviny s kulinárskymi prísadami, spracované potraviny a ultra-spracované potraviny. Spotreba potravín bola vyjadrená ako percento energie získanej z každej skupiny NOVA. V prípadoch nejasnej klasifikácie potravín, rozhodnutie bolo prijaté po diskusii dvoma nezávislými hodnotiteľmi.

Emisie skleníkových plynov z potravy boli kvantifikované pomocou databázy Big Climate Database z CONCITO Dánsko. Databáza obsahuje odhady emisií pre približne 500 potravín bežne dostupných na európskom trhu. Odhady emisií boli spojené s potravinami uvedenými účastníkmi v záznamoch a zohľadňovali straty potravín v potravinovom reťazci.