Viac ako polovica lekárov by zvážila asistovanú smrť pri pokročilej rakovine alebo Alzheimerovej chorobe

Medzinárodný prieskum ukázal, že viac ako polovica lekárov by v prípade pokročilej rakoviny alebo Alzheimerovej choroby zvážila asistovanú smrť. Preferujú úľavu od symptómov pred predlžovaním života.

Medzinárodný prieskum publikovaný v časopise Journal of Medical Ethics odhalil, že viac ako polovica lekárov by pri pokročilej rakovine alebo Alzheimerovej chorobe zvážila asistovanú smrť. Väčšina z nich preferuje v závere života úľavu od symptómov pred predlžovaním života. Preferencie lekárov sa líšia v závislosti od legislatívy ich krajiny týkajúcej sa eutanázie.

Predchádzajúce štúdie naznačujú, že názory lekárov na vlastnú starostlivosť na konci života ovplyvňujú ich klinickú prax a vnímanie želaní pacientov. Vedci sa zamerali na zistenie, či by lekári zvažovali asistovanú smrť pre seba a či by to ovplyvnila legislatíva ich krajiny.

Prieskum prebehol v 8 jurisdikciách s odlišnými zákonmi a postojmi k asistovanej smrti: Belgicko, Taliansko, Kanada, americké štáty Oregon, Wisconsin a Georgia, a austrálske štáty Victoria a Queensland. V Oregone je asistovaná samovražda legálna od roku 1997, zatiaľ čo vo Wisconsine je stále nelegálna. V Kanade sú asistovaná samovražda aj eutanázia povolené od roku 2016. V Belgicku je asistovaná smrť legálna od roku 2002, v Taliansku nie. V Austrálii štát Victoria zaviedol asistovanú smrť v roku 2019. Queensland prijal legislatívu v roku 2021, ktorá však v čase zberu dát (máj 2022 – február 2023) ešte nebola v platnosti.

Komentár redakcie: Prieskum poukazuje na dôležitosť diskusie o možnostiach starostlivosti na konci života a na vplyv legislatívy na osobné postoje lekárov. Naznačuje tiež potrebu prehodnotenia klinickej praxe s ohľadom na preferencie pacientov a lekárov.

Prieskum zahŕňal dve hypotetické situácie: pokročilú rakovinu a Alzheimerovu chorobu. Respondenti mali uviesť, do akej miery by zvažovali rôzne postupy na konci života, vrátane kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR), umelej ventilácie, výživy sondou, intenzívnej úľavy od symptómov, paliatívnej sedácie, použitia dostupných liekov na ukončenie života, asistovanej samovraždy a eutanázie.

Získané boli odpovede od všeobecných lekárov, lekárov paliatívnej starostlivosti a ďalších špecialistov, ktorí sa často starajú o pacientov na konci života. Z 1408 odpovedí bolo do analýzy zahrnutých 1157. Výsledky ukázali, že lekári len zriedka považujú život zachraňujúce postupy za (veľmi) dobrú možnosť pri rakovine a Alzheimerovej chorobe: KPR 0,5% a 0,2%, umelá ventilácia 0,8% a 0,3%, výživa sondou 3,5% a 3,8%.

Väčšina (94% a 91%) považovala intenzívnu úľavu od symptómov za dobrú alebo veľmi dobrú možnosť, zatiaľ čo 59% a 50% zvažovalo paliatívnu sedáciu. Približne polovica respondentov zvažovala eutanáziu: 54% a 51,5% pri rakovine a Alzheimerovej chorobe. Zhruba 1 z 3 (33,5%) respondentov by zvážil použitie liekov na ukončenie vlastného života (pri rakovine).

Preferencie lekárov ovplyvňovala legislatíva ich krajiny. Lekári pracujúci v jurisdikcii, kde je legálna eutanázia aj asistovaná samovražda, mali trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú považovať eutanáziu za (veľmi) dobrú možnosť pri rakovine a takmer dvakrát vyššiu pri Alzheimerovej chorobe.

Všeobecní lekári a iní špecialisti menej často považovali paliatívnu sedáciu za dobrú možnosť ako lekári paliatívnej starostlivosti. Naopak, častejšie zvažovali eutanáziu, asistovanú samovraždu a použitie liekov na ukončenie vlastného života. Neveriaci lekári častejšie zvažovali asistovanú samovraždu alebo eutanáziu ako veriaci.

Vedci pripúšťajú, že kvôli povahe prieskumu nemusia byť výsledky úplne reprezentatívne. Zdôrazňujú, že lekári uprednostňujú úľavu od symptómov a vyhýbajú sa život zachraňujúcim technikám, ako je KPR, umelá ventilácia a výživa sondou. Poukazujú tiež na morálnu dilemu, ktorú niektorí lekári pociťujú pri rutinnom predlžovaní života pacientom, keďže život predlžujúca liečba sa stále používa, hoci ju lekári pre seba nepreferujú.