Video hry: Paradox relaxu? Telo upokojí aj napriek pocitom napätia

Nová štúdia odhaľuje zaujímavý rozpor: telo sa pri hraní videohier uvoľní, aj keď hráči pociťujú stres. Výskum sa zameral na hru A Plague Tale: Requiem.

Hranie videohier je celosvetový fenomén, ktorý oslovuje miliardy ľudí. Okrem zábavy slúžia aj ako únik z reality, možnosť socializácie a často aj ako prostriedok na odbúranie stresu. Mnohí hráči udávajú, že po hernej relácii sa cítia uvoľnenejšie a vyrovnanejšie. Hry môžu poskytnúť pocit úspechu a kontroly, čo pomáha proti pocitom bezmocnosti a úzkosti.

Avšak, efekt videohier na odbúranie stresu nie je vždy jednoznačný. Nadmerné hranie môže paradoxne stres zvyšovať, najmä ak narúša spánok, vzťahy alebo povinnosti. Kompetitívne a rýchle hry môžu spúšťať fyziologické stresové reakcie, ako je zvýšený srdcový tep. Online hry síce pomáhajú znižovať osamelosť, ale môžu obsahovať aj toxické prvky a kyberšikanu, ktoré stres ešte zhoršujú.

Štúdia pod vedením Garyho L. Wagenera sa zamerala na porovnanie účinkov násilných a nenásilných videohier na úroveň stresu. Hypotézou bolo, že videohry vo všeobecnosti znižujú stres, násilné hry budú mať silnejší efekt a hranie násilnej hry neovplyvní agresivitu.

Komentár redakcie: Hoci štúdia naznačuje upokojujúci efekt videohier na telo, je dôležité brať do úvahy subjektívne pocity hráčov a špecifiká konkrétnej hry. Budúce výskumy by sa mali zamerať na rozmanitejšie herné tituly a ich vplyv na rôzne skupiny hráčov.

Výskumu sa zúčastnilo 82 osôb vo veku 18 až 40 rokov (priemerný vek 23 rokov), z ktorých 42 boli ženy. Takmer všetci účastníci mali skúsenosti s hraním videohier a hrali priemerne 4 – 5 hodín týždenne.

Na vyvolanie stresu použili vedci Socially Evaluated Cold Pressor Test (SECPT), pri ktorom účastníci držali ruku v ľadovej vode (cca 4 °C) po dobu troch minút. Počas tohto testu ich monitorovali a pýtali sa na ich pocity. Táto metóda je preukázateľne účinná pri vyvolávaní fyziologického a psychologického stresu.

Následne boli účastníci rozdelení do dvoch skupín. Jedna skupina hrala dve násilné pasáže hry A Plague Tale: Requiem na konzole PlayStation 5, druhá skupina hrala dve nenásilné pasáže. Celkový čas hrania bol približne 25 minút. A Plague Tale: Requiem je príbehovo zameraná akčná adventúra, ktorá sleduje osudy súrodencov Amicie a Huga v stredovekom Francúzsku sužovanom morom a vojnou.

Počas celého štúdia boli účastníci monitorovaní pred, počas a po hraní. Vedci merali srdcovú aktivitu pomocou elektrokardiogramu (EKG), odoberali vzorky slín na stanovenie hladiny kortizolu (biomarker stresu) a administrovali dotazníky na hodnotenie vnímaného stresu a relaxácie.

Výsledky ukázali, že v skupine hrajúcej násilné pasáže sa vnímaný stres s postupom hry zvyšoval, hoci po teste s ľadovou vodou neboli pozorované žiadne významné zmeny. Táto skupina tiež udávala nižšiu úroveň relaxácie. Naopak, skupina hrajúca nenásilné pasáže sa po hraní cítila uvoľnenejšie a menej vystresovaná.

Fyziologicky obe skupiny vykazovali podobný trend: srdcová frekvencia a hladina kortizolu sa počas testu s ľadovou vodou zvýšili, čo signalizovalo zvýšený stres, a po hraní klesli, čo naznačovalo zotavenie a relaxáciu. Tento efekt bol pozorovaný bez ohľadu na to, či išlo o násilný alebo nenásilný obsah hry.

„Tento rozpor medzi subjektívne vnímaným a fyziologickým stresom naznačuje, že ľudia nemusia správne hodnotiť svoj vlastný stav nabudenia. Môže to byť spôsobené rozdielmi v kognitívnom hodnotení charakteristík jednotlivých herných skupín, pretože násilná herná sekvencia bola hodnotená ako náročnejšia a ťažšia. Avšak pozorovaný fyziologický relaxačný efekt môže poukazovať na potenciál využitia videohier v intervenciách na zvládanie stresu,“ uzavreli autori štúdie.

Štúdia objasňuje vplyv videohier na stres. Je však dôležité poznamenať, že sa zamerala iba na jednu konkrétnu hru. Účinky rôznych hier sa môžu líšiť a výsledky z jednej hry nemusia byť aplikovateľné na iné.