Viera v duchovnú silu skupiny podnecuje obetavosť cez kolektívny narcizmus

Nový výskum odhaľuje, že presvedčenie o vnútornej duchovnej sile vlastnej skupiny môže viesť jej členov k extrémnym prejavom sebaobetovania. Táto ochota trpieť je poháňaná kolektívnym narcizmom – presvedčením, že skupina je výnimočná, no ostatnými nedocenená.

Historické udalosti neraz poukazujú na menšie skupiny, ktoré prekonali silnejších protivníkov vďaka vôle. Sociálni psychológovia tento jav nazývajú "duchovná sila". Ide o presvedčenie o správnosti veci a odhodlanie ísť za ňou bez ohľadu na materiálne nevýhody. Predchádzajúce pozorovania bojovníkov v konfliktných zónach ukázali, že duchovná sila je často lepším prediktorom ochoty bojovať ako fyzická sila alebo zbrane.

Autori súčasnej štúdie sa zamerali na pochopenie psychologických mechanizmov, ktoré stoja za týmto javom. Chceli zistiť, prečo vnímanie duchovnej sily vedie k ochote zomrieť alebo trpieť pre skupinu. Predpokladali, že tento proces nie je iba výsledkom lojality alebo lásky ku skupine, ale vyplýva z požiadavky na symbolické uznanie.

Výskumníci predpokladali, že vnímanie vlastnej skupiny ako duchovne silnej živí kolektívny narcizmus, ktorý sa líši od jednoduchej hrdosti. Ide o defenzívnu formu pripútanosti, kde členovia veria, že ich skupina má nedocenenú veľkosť, ktorá si vyžaduje vonkajšie potvrdenie. Štúdia testovala, či tento špecifický typ narcistického presvedčenia pôsobí ako most medzi duchovnou silou a sebaobetovaním.

Komentár redakcie: Výskum objasňuje, ako môže byť viera v duchovnú silu skupiny spojená s kolektívnym narcizmom a viesť k sebaobetovaniu. Poukazuje na možné nebezpečné dôsledky spojené s touto dynamikou, ako aj na potrebu pochopiť a oddeliť duchovnú silu od kolektívneho narcizmu.

„Predchádzajúci výskum ukázal, že vnímanie vlastnej skupiny ako duchovne silnej – hlboko oddanej svojim hodnotám – predpovedá ochotu bojovať a sebaobetovať sa, ale psychologické mechanizmy, ktoré stoja za týmto spojením, boli stále nejasné,“ uviedla autorka štúdie Juana Chinchilla z Universidad Nacional de Educación a Distancia (UNED) v Španielsku.

Výskumný tím uskutočnil sériu piatich štúdií, aby otestoval svoju hypotézu. Začali s online prieskumom medzi 420 ľuďmi zo španielskej populácie. Účastníci vyplnili dotazníky zamerané na zistenie miery spokojnosti s národom a úrovne národného kolektívneho narcizmu. Taktiež hodnotili svoju ochotu podstúpiť extrémne kroky na obranu krajiny, ako napríklad ísť do väzenia alebo zomrieť.

Dôležitou súčasťou tejto štúdie bolo zahrnutie spokojnosti so skupinou ako kontrolnej premennej. Spokojnosť so skupinou predstavuje bezpečný pocit hrdosti a šťastia s členstvom v skupine. Líši sa od kolektívneho narcizmu. Štatistickou kontrolou tejto premennej sa výskumníci zamerali na izolovanie špecifických účinkov narcizmu.

Údaje z tohto úvodného prieskumu poskytli základ pre teóriu výskumníkov. Výsledky ukázali, že kolektívny narcizmus predpovedal ochotu obetovať sa pre krajinu aj po zohľadnení vplyvu spokojnosti so skupinou.

Po tejto prípravnej práci získali výskumníci prístup do väzenských zariadení so zvýšenou ochranou v celom Španielsku pre dve terénne štúdie. Štúdia 1a zahŕňala 70 mužov odsúdených za zločiny súvisiace s členstvom v pouličných gangoch. Štúdia 1b sa zamerala na 47 mužov uväznených za majetkové trestné činy a členstvo v zločineckých skupinách. Tieto populácie boli vybrané preto, lebo sú známe podstupovaním nákladných akcií na ochranu svojich skupín.

V týchto väzenských štúdiách účastníci použili vizuálnu mieru na hodnotenie duchovnej sily svojej skupiny. Ukázali im obrázok ľudského tela a pomocou posúvača menili jeho veľkosť a svalnatosť. Táto vizuálna metafora predstavovala vnútornú silu a presvedčenie ich špecifického gangu alebo skupiny. Tiež vyplnili dotazníky na meranie kolektívneho narcizmu a ich ochoty prinášať obete, ako napríklad znášať dlhšie tresty odňatia slobody alebo prerušiť kontakt s rodinou.

Zistenia z väzenských vzoriek boli v súlade s pôvodnou hypotézou. Väzni, ktorí vnímali svoj gang ako duchovne silný, vykazovali vyššiu úroveň kolektívneho narcizmu. Tento pocit nedocenenej veľkosti bol štatisticky spojený s vyššou ochotou prinášať vážne osobné obete. Analýza ukázala, že kolektívny narcizmus vysvetľuje, prečo duchovná sila vedie k sebaobetovaniu.

Výskumníci rozšírili svoje skúmanie na vzorku 88 väzňov odsúdených za džihádistický terorizmus alebo náboženskú agitáciu vo väzení. Táto vzorka zahŕňala jednotlivcov zapojených do rozsiahlych útokov a zmarených plánov. Postup kopíroval predchádzajúce štúdie, ale zameral sa na širšiu ideologickú skupinu moslimov, a nie na špecifickú zločineckú skupinu. Účastníci hodnotili duchovnú silu moslimov a ich ochotu obetovať sa pre svoju náboženskú ideológiu.

Výsledky z džihádistickej vzorky sa zhodovali s výsledkami z pouličných gangov. Vnímanie duchovnej sily v náboženskej komunite bolo spojené s vyšším kolektívnym narcizmom vo vzťahu k viere. Táto defenzívna hrdosť predpovedala väčšiu ochotu trpieť pre ideológiu. Vzťah zostal významný aj pri kontrole pohlavia.

Napokon výskumníci uskutočnili experimentálnu štúdiu so 457 španielskymi občanmi na stanovenie príčinnosti. Táto štúdia sa uskutočnila počas počiatočných fáz pandémie COVID-19, v čase zvýšeného ohrozenia a sociálnej neistoty. Výskumníci poskytli falošnú spätnú väzbu časti účastníkov, v ktorej uviedli, že väčšina Španielov považuje svoju krajinu za duchovne silnú.

Experiment potvrdil príčinnú úlohu duchovnej sily. Účastníci, ktorí boli presvedčení, že ich krajina je duchovne silná, dosiahli vyššie skóre v meraniach kolektívneho narcizmu. Vyjadrili tiež väčšiu ochotu znášať extrémne ťažkosti v boji proti pandémii. Štatistická analýza potvrdila, že táto manipulácia ovplyvnila sebaobetovanie špecificky posilnením kolektívneho narcizmu.

Štúdia poskytuje dôkazy o tom, že viera v duchovnú silu môže mať dvojsečnú povahu. Aj keď takéto presvedčenie môže podporovať súdržnosť, môže tiež vyvolať pocit nároku a nevôle voči tým, ktorí neuznávajú veľkosť skupiny. Toto defenzívne myslenie sa javí ako kľúčový faktor extrémneho správania v prospech skupiny.

„Naše zistenia naznačujú, že viera v duchovnú silu vlastnej skupiny môže motivovať extrémne sebaobetovanie nielen prostredníctvom lojality alebo lásky, ale aj prostredníctvom pocitu, že skupina je nedocenená a zaslúži si väčšie uznanie,“ vysvetlila Chinchilla.

Budúci výskum by sa mal zamerať na určenie, kedy sa toto presvedčenie mení na narcistický nárok. Autori poznamenávajú, že kľúčovou výzvou je objasnenie hraničných podmienok, za ktorých duchovná sila vedie ku kolektívnemu narcizmu. Toto rozlíšenie môže závisieť od toho, či jednotlivci považujú násilie za morálne prijateľné.