Vnímajú bábätká bolesť skôr, než ju dokážu pochopiť?
Výskum naznačuje, že predčasne narodené deti môžu byť obzvlášť zraniteľné voči bolestivým medicínskym zákrokom počas kritických fáz vývoja mozgu.

Nová štúdia vedcov z UCL odhalila, že mozgové siete zodpovedné za vnímanie, chápanie a emocionálnu reakciu na bolesť sa u dojčiat vyvíjajú rôznym tempom. Vedomej interpretácii bolesti dochádza až po narodení.
Autori štúdie, publikovanej v odbornom časopise Pain, skúmali, ako sa rôzne typy spracovania bolesti vyvíjajú v ranom veku. Použili na to skenovanie mozgu predčasne narodených detí.
Vedúci autor, profesor Lorenzo Fabrizi (UCL Neuroscience, Physiology & Pharmacology) uviedol: "Bolesť je komplexná skúsenosť s fyzickými, emocionálnymi a kognitívnymi zložkami. U dospelých sa spracovanie bolesti spolieha na funkčnú sieť mozgových oblastí, nazývanú aj ‘bolestivý konektóm’. Jeho rôzne časti spolupracujú, aby sme bolesť prežívali. Každá časť je zodpovedná za iné aspekty."
"U novorodencov je táto sieť nedostatočne vyvinutá, čo by mohlo znamenať, že vnímanie bolesti u nich je úplne odlišné od toho, ako ju chápeme my, dospelí."
Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje potrebu opatrného zvažovania postupov tlmenia bolesti u novorodencov, najmä u predčasne narodených, s cieľom minimalizovať potenciálne negatívne dopady na vývoj ich mozgu.
Vedci so sídlom na UCL, UCLH a King's College London sa zamerali na tri rôzne komponenty spracovania bolesti: senzoricko-diskriminačný (identifikácia a lokalizácia intenzity a kvality bolesti), afektívno-motivačný (výsledkom je emocionálna reakcia na bolesť) a kognitívno-hodnotiaci (posúdenie a interpretácia bolesti).
Pomocou pokročilých dát z magnetickej rezonancie mozgu (MRI) z dvoch najväčších dostupných databáz na svete – Developing Human Connectome Project a Human Connectome Project – výskumníci zmapovali, ako tieto siete rastú v skupine 372 dojčiat, väčšinou narodených predčasne, od menej ako 32 týždňov až po 42 týždňov po počatí. Dojčatá boli mladšie ako dva týždne v čase skenovania, aby sa zabezpečilo, že zistenia odrážajú vnútorné zrenie mozgu, bez toho, aby boli ovplyvnené rôznymi skúsenosťami po narodení.
Vedci porovnali tieto zistenia s dátami mozgu dospelých, keďže vyvinuté siete spracovania bolesti boli predtým zmapované v iných štúdiách. Analyzovali, do akej miery boli mozgové siete, o ktorých je známe, že sú zodpovedné za spracovanie bolesti, funkčne prepojené u dojčiat v rôznom veku.
Zistili, že prvá podsieť, ktorá dosiahne úroveň dospelých v sile a konektivite, je senzoricko-diskriminačná sieť, približne v 34. až 36. týždni po počatí. To znamená, že bábätká môžu vnímať bolesť, ale nie sú ešte plne schopné reagovať emocionálne alebo interpretovať ju. Pred týmto bodom môžu mať dojčatá ťažkosti s identifikáciou, ktorá časť ich tela pociťuje bolesť. Približne v 36. až 38. týždni dosahuje afektívno-motivačná podsieť zrelosť, takže dojčatá môžu identifikovať bolesť ako nepríjemnú a ohrozujúcu.
Kognitívno-hodnotiaca podsieť dosahuje zrelosť až po viac ako 42 týždňoch po počatí, čo znamená, že deti narodené v termíne ešte nemajú plne vyvinuté mozgové siete potrebné na pochopenie bolesti.
Výskumný tím už predtým v štúdii z roku 2023 zistil, že predčasne narodené deti si nezvyknú na opakované bolestivé zážitky pri medicínsky nevyhnutných procedúrach (to znamená, že ich reakcia na opakovanú bolesť sa časom neznižuje). Nové zistenie, že predčasne narodené deti nemajú plne vyvinuté mozgové spojenia zodpovedné za hodnotenie bolesti, môže pomôcť toto vysvetliť.
Profesor Fabrizi povedal: "Naše výsledky naznačujú, že predčasne narodené deti môžu byť obzvlášť zraniteľné voči bolestivým medicínskym zákrokom počas kritických fáz vývoja mozgu. Zistenia preto zdôrazňujú dôležitosť informovanej pediatrickej starostlivosti, vrátane úlohy prispôsobenej liečby bolesti a starostlivo naplánovaného načasovania medicínskych zákrokov u novorodencov, najmä tých, ktorí sa narodili predčasne."