Vonkajšia aktivita posilňuje mozog detí viac ako cvičenie v interiéri, tvrdí štúdia

Nová štúdia odhalila, že deti dosahujú výraznejšie zlepšenia pozornosti, pamäti a rýchlosti myslenia po fyzickej aktivite, ak sa táto aktivita odohráva vonku, nie vnútri. Kombinácia cvičenia s pobytom v prírode prináša jedinečné výhody pre funkcie mozgu.

Vedci sa zamerali na zistenie, či prostredie, v ktorom deti športujú, ovplyvňuje zlepšenie ich kognitívnych funkcií. Je známe, že fyzická aktivita a čas strávený v prírode podporujú zdravie mozgu. Otázkou zostávalo, či sa tieto dva faktory môžu vzájomne posilňovať.

Predchádzajúce štúdie sa často sústredili len na cvičenie alebo pobyt vonku, prípadne mali metodologické nedostatky. Nová štúdia sa snažila túto medzeru vyplniť priamym porovnaním vplyvu identických cvičení vykonávaných v interiéri aj exteriéri na kognitívne schopnosti detí.

Výskumný tím z Nottingham Trent University zapojil 45 detí vo veku 11 až 13 rokov z dvoch britských škôl. Každé dieťa absolvovalo dve pohybové aktivity: jednu v interiéri a jednu vonku, pričom poradie bolo náhodné. Medzi aktivitami bol minimálne týždenný odstup. Obe aktivity mali rovnakú basketbalovú štruktúru, vrátane rozcvičky, cvičení, hier a záverečného upokojenia. Všetko bolo rovnaké v oboch prostrediach – od veľkosti skupiny a rozmerov ihriska až po vybavenie a inštruktora – aby jediným hlavným rozdielom bolo samotné prostredie.

Komentár redakcie: Výskumníci naznačujú, že budúce štúdie by sa mohli zamerať na to, ako typ vonkajšieho prostredia – napríklad park, les alebo mestské ihrisko – ovplyvňuje výsledky. Odporúčajú tiež zamerať sa na starších adolescentov, najmä tých pod vysokým akademickým tlakom, pretože tí môžu mať ešte väčší prospech z regeneračných účinkov vonkajšej fyzickej aktivity.

Pred každou aktivitou, ihneď po nej a opäť o 45 minút neskôr, deti absolvovali testy na meranie rôznych aspektov kognitívnych funkcií. Išlo o Stroopov test (hodnotenie inhibičnej kontroly), Sternbergov test (meranie pracovnej pamäte) a Flankerov test (hodnotenie pozornosti). Vedci tiež sledovali úroveň fyzickej aktivity pomocou monitorov srdcového tepu a GPS a hodnotili, ako sa deťom aktivita páčila, pomocou štandardného dotazníka.

Výsledky ukázali, že vonkajšia aktivita viedla k výraznejšiemu zlepšeniu kognitívnych funkcií v porovnaní s aktivitou v interiéri. Napríklad v komplexnejšej časti Stroopovho testu deti po vonkajšej aktivite zlepšili reakčný čas viac ako po aktivite v interiéri (o 94 milisekúnd rýchlejšie vs. o 20 milisekúnd rýchlejšie). Presnosť v rovnakej úlohe sa tiež zlepšila viac vonku ako vnútri.

Podobné výsledky boli zaznamenané aj v teste pracovnej pamäte. Pri teste pozornosti sa reakčný čas zlepšil viac vonku a presnosť zostala stabilná vonku, ale znížila sa vnútri pri ťažších úlohách.

Zlepšená kognitívna výkonnosť po vonkajšej aktivite sa dosiahla aj napriek tomu, že deti vonku prekonali menšiu vzdialenosť a robili menej šprintov ako vnútri. Ich priemerný srdcový tep bol však vonku vyšší, čo naznačuje, že vonkajšie prostredie prirodzene podporilo intenzívnejšie úsilie. Samotná fyzická námaha však plne nevysvetľuje kognitívne výhody, pretože deti uvádzali podobnú úroveň potešenia a medzi aktivitami nevykazovali výrazné rozdiely v nálade.

Zistenia podporujú teóriu obnovy pozornosti, ktorá hovorí, že prírodné prostredie zapája mozog jemným, nenáročným spôsobom, čím mu dáva šancu zotaviť sa z psychickej únavy. Ďalšou možnosťou je, že pobyt v prírode znižuje stres a zlepšuje emocionálnu pohodu, čo nepriamo podporuje lepšiu kognitívnu výkonnosť.

Štúdia bola metodologicky silná, avšak mala určité obmedzenia. Bola vykonaná len v dvoch relatívne vidieckych školách, ktoré mali prístup k zeleni. Výsledky by sa mohli líšiť v mestskom prostredí s menším množstvom zelene alebo s väčším množstvom rušivých vplyvov. Štúdia sa tiež zamerala na úzke vekové rozpätie, čo znamená, že zistenia nemusia platiť pre mladšie deti alebo starších tínedžerov.