Vplyv alkoholu na mozog: Aj mierna konzumácia môže zanechať stopy, varuje štúdia
Výskum Americkej neurologickej akadémie poukazuje na spojitosť medzi konzumáciou alkoholu a poškodením mozgových ciev, čo môže viesť k poruchám kognitívnych funkcií.
Nová štúdia odhalila, že aj relatívne mierna konzumácia alkoholu, osem a viac drinkov týždenne, môže byť spojená so zvýšeným rizikom poškodenia mozgu a problémami s pamäťou.
Podľa štúdie publikovanej v odbornom časopise Neurology®, ľudia, ktorí konzumujú osem a viac alkoholických nápojov týždenne, vykazujú vyššie riziko vzniku hyalínovej arteriolosklerózy, čo sú lézie v mozgu, ktoré signalizujú jeho poškodenie a sú spojené s oslabením pamäte a myslenia. Hoci štúdia preukázala len asociáciu, nie priamu príčinnú súvislosť, naznačuje potenciálne negatívny vplyv alkoholu na zdravie mozgu. Hyalínová arterioloskleróza spôsobuje zúženie a stvrdnutie malých krvných ciev, čím sa obmedzuje prietok krvi a poškodzuje mozgové tkanivo. Výskumníci z Univerzity v Sao Paulo Medical School v Brazílii analyzovali mozgy 1781 ľudí po smrti, s priemerným vekom 75 rokov. Zisťovali prítomnosť znakov poškodenia, ako sú tau proteíny a hyalínová arterioloskleróza. Účastníci boli rozdelení do štyroch skupín: tí, ktorí nikdy nepili, mierni konzumenti (sedem a menej drinkov týždenne), ťažkí konzumenti (osem a viac drinkov týždenne) a bývalí ťažkí konzumenti. Za jeden drink sa považovalo 14 gramov alkoholu, čo zodpovedá približne 350 ml piva, 150 ml vína alebo 45 ml destilátov. Medzi ťažkými konzumentmi bola zistená o 133% vyššia pravdepodobnosť výskytu vaskulárnych lézií v mozgu v porovnaní s abstinentmi. Bývalí ťažkí konzumenti mali o 89% vyššiu pravdepodobnosť a mierni konzumenti o 60%. Okrem toho mali ťažkí a bývalí ťažkí konzumenti vyššiu pravdepodobnosť výskytu tau proteínov, biomarkeru spojeného s Alzheimerovou chorobou. Bývalé nadmerné pitie bolo spojené s nižším pomerom hmotnosti mozgu k celkovej hmotnosti tela a horšími kognitívnymi schopnosťami. Vedci tiež zistili, že ťažkí konzumenti zomierali v priemere o 13 rokov skôr ako tí, ktorí nikdy nepili. Alberto Fernando Oliveira Justo, PhD, zdôraznil, že zistenia poukazujú na dôležitosť informovanosti verejnosti o negatívnych dopadoch nadmernej konzumácie alkoholu na zdravie mozgu. Štúdia má určité obmedzenia, napríklad nehodnotila stav účastníkov pred smrťou a nezohľadňovala dĺžku trvania konzumácie alkoholu a kognitívne schopnosti počas života.
Komentár redakcie: Zistenia štúdie sú dôležité pre verejné zdravotníctvo, pretože poukazujú na potenciálne riziká spojené s konzumáciou alkoholu, aj keď sa nepovažuje za extrémne nadmernú. Je potrebné pokračovať vo výskume, aby sa lepšie pochopili mechanizmy, ktorými alkohol ovplyvňuje zdravie mozgu a aby sa vyvinuli efektívne preventívne opatrenia.
