Vplyv materskej lásky: Ako detstvo formuje osobnosť v dospelosti

Deti, ktoré v detstve zažívajú viac materskej lásky a podpory, majú v dospelosti lepšie predpoklady na rozvoj otvorenosti, svedomitosti a prívetivosti. Naznačuje to nová štúdia zameraná na vplyv výchovy na formovanie osobnosti, publikovaná v odbornom časopise American Psychologist.

Vedci sa dlhodobo zaoberajú otázkou, ako rané životné skúsenosti ovplyvňujú našu osobnosť. Osobnostné črty ako otvorenosť, svedomitosť, extraverzia, prívetivosť a neuroticizmus predpovedajú úspech v kariére, vzťahoch a celkovo zdravý život. Odborníci veria, že tieto črty sa dajú formovať, najmä v porovnaní s inteligenciou, čo otvára možnosti intervencií v detstve na podporu zdravšieho vývoja.

Kľúčovou otázkou zostáva, či a ako výchova ovplyvňuje osobnosť a ako dlho tento vplyv trvá. Predchádzajúce štúdie ukázali spojitosť medzi pozitívnou výchovou a osobnosťou detí a adolescentov. Niektoré štúdie však nedokážu vylúčiť vplyv genetiky alebo spoločného rodinného prostredia. Vedci z University of Edinburgh sa zamerali na materskú lásku v ranom detstve a jej vplyv na osobnosť v 18 rokoch. Štúdia sa opierala o dáta od 1 116 britských rodín s jednovaječnými dvojičkami narodenými v rokoch 1994-1995. Materská láska sa merala, keď mali deti 5 a 10 rokov, pomocou metódy päťminútového prejavu, pri ktorej matky hovorili o každom zo svojich detí. Odborníci hodnotili tón a obsah nahrávok na základe prejavov vrúcnosti a nespokojnosti.

Analýza ukázala, že vyššia úroveň materskej lásky predpovedá väčšiu otvorenosť, svedomitosť a prívetivosť, ako aj mierne vyššiu extraverziu a nižší neuroticizmus. Tieto zistenia platili aj po úprave o premenné, ako je pohlavie. Najvýznamnejšie výsledky štúdie prinieslo porovnanie dvojčiat. Aj medzi jednovaječnými dvojičkami, ktoré vyrastali v rovnakej domácnosti, bola tá, ktorá dostávala viac materskej lásky, v dospelosti otvorenejšia, svedomitejšia a prívetivejšia. Naopak, prepojenie medzi materskou láskou a extraverziou a neuroticizmom sa pri porovnávaní dvojčiat vytratilo, čo naznačuje, že tieto súvislosti môžu byť vysvetlené spoločnými génmi alebo prostredím, a nie iba výchovou.

Komentár redakcie: Štúdia zdôrazňuje dôležitosť pozitívnych vzťahov medzi matkou a dieťaťom pre formovanie kľúčových osobnostných čŕt. Podpora rodičov v ich snahe o vrúcnosť a lásku môže mať významný dopad na vývoj detí a ich prínos pre spoločnosť.

Zistenia poskytujú dôkazy, že emocionálne podfarbenie výchovy, nielen prítomnosť zneužívania alebo zanedbávania, môže formovať osobnosť až do dospelosti. Je dôležité, že účinky pretrvávali aj vtedy, keď osobnosť hodnotili ľudia mimo rodiny, čím sa znížila pravdepodobnosť, že by sa názory matiek na ich výchovu jednoducho odzrkadľovali v tom, ako hodnotili svoje deti.

Autori však upozorňujú na prílišné zovšeobecňovanie zistení. Meranie výchovy sa zameralo len na materskú lásku, čím zostáva otvorená otázka, ako iné štýly výchovy alebo otcovské správanie môžu ovplyvniť vývoj. Účinky boli tiež štatisticky mierne. „Všetky zistenia boli pomerne malé, takže by sa nemali interpretovať tak, že vrúcna výchova je všetko, na čom záleží pre osobnosť,“ poznamenala Wertz.