Výskum: Pocit ohrozenia bielej identity oslabil kritiku Trumpa po útoku na Kapitol
Zistenia publikované v Journal of Race, Ethnicity, and Politics zdôrazňujú, ako vnímanie ohrozenia vlastnej skupiny môže chrániť politických lídrov pred dôsledkami, a to aj po násilných a protidemokratických činoch.
Nová štúdia naznačuje, že pocit ohrozenia dominantného postavenia bielej rasy v USA u republikánov oslabil ich kritiku Donalda Trumpa po útoku na Kapitol 6. januára 2021.
Útok na Kapitol v januári 2021, pri ktorom dav priaznivcov vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa vtrhol do budovy s cieľom zastaviť potvrdenie víťazstva Joea Bidena v prezidentských voľbách, bol široko odsúdený ako útok na americkú demokraciu. Nová štúdia z Harvardovej univerzity sa zamerala na pochopenie, prečo časť republikánov aj naďalej podporovala Trumpa aj po tomto bezprecedentnom incidente.
Autori štúdie sa domnievajú, že kľúčovým faktorom bola miera, do akej bieli republikáni vnímali diskrimináciu voči bielemu obyvateľstvu a stratu ich historicky dominantného postavenia v americkej spoločnosti. Predchádzajúce výskumy už ukázali, že takéto pocity ohrozenia identity sú spojené s podporou pravicového populizmu a nedôverou v demokraciu. Hypotéza štúdie teda bola, že republikáni, ktorí cítia toto ohrozenie, budú menej ochotní prestať podporovať Trumpa.
Výskumný tím analyzoval dáta z rozsiahlych prieskumov medzi republikánmi pred a po útoku na Kapitol. Zistili, že u tých republikánov, ktorí nevnímali výraznú diskrimináciu voči bielym, podpora Trumpa po 6. januári výrazne klesla. Naopak, u tých, ktorí verili, že bieli čelia rozsiahlej diskriminácii, podpora zostala stabilná. Tento vzorec bol potvrdený aj v ďalších štúdiách, ktoré využili dáta z Gallupovho svetového prieskumu a Pew Research Center.
Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na komplexné prepojenie medzi identitou, politikou a demokratickými hodnotami. Ukazuje, že pocit ohrozenia vlastnej skupiny môže viesť k podkopávaniu demokratických princípov. Budúci výskum by sa mohol zamerať na to, ako politickí lídri a médiá využívajú tieto pocity ohrozenia na ovplyvňovanie verejnej mienky.
Vedci zistili, že kľúčový vplyv mala percepcia ohrozenia dominantného postavenia bielej rasy. Aj keď zohrávali rolu aj politická ideológia, stranícka príslušnosť a rasové resentimenty, pocit ohrozenia bol najvýznamnejším faktorom, ktorý ovplyvnil mieru podpory Trumpa. Štúdia zdôrazňuje, že vnímanie ohrozenia vlastnej skupiny môže viesť k tolerovaniu porušovania demokratických noriem, ak je to vnímané ako ochrana tejto skupiny. To sťažuje voličom vyvodzovanie zodpovednosti voči politickým lídrom.
