Vývoj mozgu má päť fáz: Dospelosť začína až po 30-ke, tvrdí štúdia

Prelomová štúdia odhalila päť zásadných období vo vývoji ľudského mozgu, ktoré sú charakterizované odlišnými zmenami v nervových prepojeniach od detstva až po starobu.

Vedci zistili, že mozog prechádza piatimi hlavnými obdobiami, ktoré oddeľujú štyri kľúčové "zlomové body" približne vo veku 9, 32, 66 a 83 rokov. Tieto zlomové body predstavujú prechod do novej vývojovej fázy.

Profesor Duncan Astle z Cambridgeskej univerzity, vedúci autor štúdie, zdôraznil, že štruktúra mozgu sa nevyvíja plynule, ale prechádza zásadnými zmenami. Toto zistenie pomôže identifikovať obdobia, kedy je mozog najzraniteľnejší.

Prvé obdobie, detstvo, trvá do veku deviatich rokov, kedy nastáva prechod do adolescencie, ktorá končí približne v 32 rokoch. Potom mozog vstupuje do fázy dospelosti, ktorá je najdlhšia a trvá viac ako tri desaťročia. Okolo 66. roku života začína fáza "skorého starnutia" mozgu a po 83. roku sa formuje "neskoré starnutie".

Komentár redakcie: Štúdia prináša dôležité poznatky o dynamickom vývoji mozgu počas celého života. Identifikácia kľúčových fáz a zlomových bodov otvára nové možnosti pre pochopenie neurologických porúch a optimalizáciu kognitívnych funkcií v rôznych vekových obdobiach.

Výskumníci analyzovali organizáciu mozgu pomocou dvanástich rôznych ukazovateľov, vrátane efektivity prepojení, miery prepojenosti a prevahy centrálnych uzlov v porovnaní s rozsiahlejšou sieťou prepojení.

V detstve sa mozog formuje procesom "konsolidácie siete", kedy sa rozsiahle množstvo synapsií v mozgu novorodenca zredukuje a prežívajú len tie najaktívnejšie. Počas tohto obdobia sa efektivita prepojení v mozgu znižuje.

Počas adolescencie pokračuje rast bielej hmoty a komunikačné siete v mozgu sa zdokonaľujú. Táto fáza je charakterizovaná zvyšujúcou sa efektivitou prepojení v celom mozgu, čo súvisí so zlepšením kognitívnych funkcií. Obdobia boli definované na základe dlhodobých trendov vo vývoji mozgu, nie na základe fixného stavu.

Alexa Mousley, ktorá viedla výskum, zdôraznila, že štúdia nehovorí o tom, že by sa ľudia po 20-ke správali ako tínedžeri, ale skôr poukazuje na vzorce zmien.

Zistenia štúdie by mohli prispieť k lepšiemu pochopeniu rizikových faktorov pre vznik duševných porúch, ktoré sa často objavujú v období dospievania.

Okolo 32. roku života dochádza k najvýraznejšej zmene vo vývoji mozgu. Životné udalosti, ako je rodičovstvo, môžu zohrávať úlohu v pozorovaných zmenách, hoci výskum to priamo netestoval. Mozgová architektúra sa po 32. roku stabilizuje v porovnaní s predchádzajúcimi fázami, čo korešponduje s "ustálením inteligencie a osobnosti" podľa iných štúdií. Oblasti mozgu sa tiež stávajú viac prepojené.

Posledné dva zlomové body sú definované poklesom prepojenosti mozgu, čo súvisí so starnutím a degeneráciou bielej hmoty v mozgu.