Vzájomný vplyv spánku a aktivity: rozsiahla štúdia odhaľuje prekvapivé zistenia

Vedci skúmali, ako spánok ovplyvňuje dennú aktivitu a naopak. Výsledky ukazujú, že kvalitný spánok má väčší vplyv na nasledujúcu aktivitu, než aktivita na spánok.

Vzájomný vplyv spánku a aktivity: rozsiahla štúdia odhaľuje prekvapivé zistenia
Zdroj: springernature.com
Nová štúdia analyzovala rozsiahle dáta z monitorovacích zariadení zdravia a odhalila prepojenia medzi dennou aktivitou a kvalitou spánku. Zistenia prinášajú dôležité poznatky pre verejné zdravie.

Výskumníci analyzovali údaje z rozsiahleho medzinárodného súboru dát, ktoré zahŕňali demografické údaje, časové faktory a informácie o spánku a aktivite. Zistili, že denný počet krokov sa líši v závislosti od veku, BMI, dňa v týždni, dĺžky dňa a roka. Alarmujúce je, že len malá časť účastníkov štúdie pravidelne dosahovala odporúčanú dĺžku spánku (7-9 hodín) a denný počet krokov (viac ako 8000 krokov).

Štúdia preukázala, že horšia kvalita spánku a dlhší čas zaspávania sú spojené s nižším počtom krokov nasledujúci deň. Najväčšia denná aktivita bola zaznamenaná po spánku trvajúcom približne 6-7 hodín. Zaujímavé je, že starší dospelí potrebovali dlhší spánok, aby maximalizovali svoju dennú aktivitu. Vplyv denného počtu krokov na kvalitu spánku nasledujúcej noci bol menší a pravdepodobne nemá praktický význam.

Štúdia tiež potvrdila známe prepojenie medzi sedavým spôsobom života a vyšším BMI, ako aj pokles fyzickej aktivity s pribúdajúcim vekom. Zvýšenie aktivity cez víkendy a po uvoľnení pandemických opatrení bolo spojené s väčšou príležitosťou na zámernú aj náhodnú fyzickú aktivitu. Autori štúdie zdôrazňujú, že je potrebné zohľadňovať kapacitu a príležitosť na dosiahnutie pravidelnej a dostatočnej fyzickej aktivity.

Komentár redakcie: Hoci štúdia prináša cenné poznatky, má určité obmedzenia. Použité zariadenia sú primárne dostupné v rozvinutých krajinách, čo môže spôsobiť skreslenie vzorky smerom k vyššej socioekonomickej vrstve. Okrem toho, zariadenia môžu nadhodnocovať dĺžku spánku. Budúci výskum by mal zohľadniť aj iné formy fyzickej aktivity a klinické ukazovatele zdravia, aby sa získal komplexnejší obraz o vzťahu medzi spánkom a aktivitou.

Väčšina účastníkov nedosahovala odporúčané úrovne spánku a fyzickej aktivity súčasne. Iba 12,9 % dosahovalo 7-9 hodín spánku a viac ako 8000 krokov denne. Podľa vedcov je dôležité zvážiť kompatibilitu odporúčaní pre spánok a fyzickú aktivitu a hľadať stratégie, ktoré umožnia ľuďom v každom veku dosiahnuť dostatočný spánok bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo ich fyzickú aktivitu a naopak.

Výsledky naznačujú, že vplyv spánku na nasledujúcu fyzickú aktivitu je silnejší ako vplyv aktivity na spánok. Kvalitný spánok zvyšuje motiváciu a schopnosť vykonávať fyzickú aktivitu. Zatiaľ čo vplyv fyzickej aktivity na spánok je zložitejší a závisí od načasovania aktivity a fyzickej námahy. Štúdia odporúča, aby sa verejné zdravotnícke kampane zamerali na kvalitný spánok ako predpoklad pre fyzickú aktivitu.

Zistenia boli podobné vo všetkých vekových skupinách, čo naznačuje, že mechanizmy spájajúce spánok a aktivitu sú stabilné počas celého života. Zaujímavé je, že starší dospelí potrebovali dlhší spánok na maximalizáciu svojej dennej aktivity. Dôležitý je aj vplyv regionálnych faktorov, ako je klíma a kultúrne normy týkajúce sa spánku.