Za posledných 1000 rokov sme zmenili zvieratá šokujúcim spôsobom

Nová rozsiahla štúdia odhaľuje dramatický vplyv ľudstva na zvieraciu ríšu: domáce zvieratá rastú, divé druhy sa zmenšujú.

Vedci z Univerzity v Montpellieri analyzovali viac ako 225 000 kostí z 311 archeologických nálezísk v stredomorskom Francúzsku, pokrývajúcich obdobie 8 000 rokov. Z rozsiahlych zbierok vytvorili databázu 3 858 meraní dĺžky, šírky a hĺbky kostí a zubov. Štúdia zahŕňala divoké druhy, ako sú líšky, králiky a jelene, ako aj domestikované zvieratá, ako sú kozy, ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kurčatá.

Výsledky ukázali konzistentný rozdiel v priebehu času, ktorý sa v posledných 1000 rokoch výrazne zrýchlil. Voľne žijúce cicavce a vtáky, bylinožravce aj mäsožravce, sa s rastom ľudskej populácie, fragmentáciou krajiny a zvýšeným loveckým tlakom zmenšovali. Naopak, domáce druhy sa postupne zväčšovali v dôsledku selektívneho šľachtenia zameraného na zvieratá, ktoré mohli poskytnúť viac mäsa, mlieka, vlny, sily alebo spoločenstva. Tieto paralelné trendy sa výrazne prejavili približne pred 1000 rokmi, čo sa časovo zhoduje s prudkým rozvojom poľnohospodárstva, urbanizácie a obchodných sietí.

"Naše analýzy odhaľujú dlhodobú synchronizáciu medzi divokými a domácimi druhmi až do posledného tisícročia, pričom na ne vplýva komplexná súhra environmentálnych a antropogénnych faktorov," uviedli výskumníci. "Od raného neolitu po rímske obdobie mali environmentálne podmienky porovnateľný vplyv na divoké a domáce druhy, hoci rozsah a načasovanie zmien sa líšili, čo odráža interakcie špecifické pre daný druh s ľuďmi."

Komentár redakcie: Zistenia štúdie poukazujú na potrebu prehodnotiť náš vzťah k zvieratám a prírode, ak chceme zabezpečiť udržateľnú budúcnosť pre všetky druhy.

Vedci zozbierali údaje o prostredí za toto 8 000-ročné obdobie. Zamerali sa na klímu, flóru, ľudskú populáciu a využívanie pôdy. Modelovanie odhalilo kľúčové trendy a hnacie sily toho, ako sa zvieratá čoraz viac zmenšovali a zväčšovali.

V centre zmien je, neprekvapivo, náš druh. Je zaujímavé, že klimatické zmeny neboli najväčším motorom zmien. Zatiaľ čo sme selektívne šľachtili napríklad hovädzí dobytok a kurčatá, aby produkovali viac mlieka alebo mäsa rýchlejšie, súčasne sme zvýšili tlak na divoké zvieratá, či už stratou biotopov alebo nadmerným rybolovom a lovom.

Klimatické zmeny však zrýchľujú zmeny. Štúdia z roku 2024 publikovaná v časopise Nature Communications predpovedá, že do roku 2050 budú tropické ryby o 14 – 39 % menšie kvôli "obmedzeniam rozsiahleho škálovania prísunu kyslíka u väčších jedincov". V podstate menej zdrojov dostupných pre druh – najmä potravy – vedie k nižšiemu príjmu energie, takže okrem menšieho počtu potomkov sa bude naďalej zmenšovať aj telesná veľkosť.

Tento trend je viditeľný v populáciách voľne žijúcich zvierat. Fenomén "mikro-moriakov" sa objavil v kolóniách atlantických moriakov (Fratercula arctica), kde sú mláďatá kŕmené menším množstvom potravy, takže dostupná energia na vývoj mladých sa stáva obmedzenou, čo vedie k čoraz menším vtákom. V roku 2024 to vedci pripísali otepľovaniu vôd, čo má za následok menšie množstvo krilu. V posledných 60 rokoch došlo k odhadovanému 50 % poklesu množstva povrchového krilu – a to spolu s energetickými obmedzeniami znamená, že vtáky nemôžu výrazne rozšíriť svoj rozsah hľadania potravy, aby vyrovnali deficit.

Podľa štúdie biomasy z roku 2018, ktorá zohľadňovala veľkosť zvierat, ako aj početnosť, celková biomasa ľudí (~ 0,06 Gt C) a hospodárskych zvierat (~ 0,1 Gt C) teraz výrazne prevyšuje biomasu divokých cicavcov (~ 0,007 Gt C). To znamená, že divoké cicavce teraz tvoria iba približne 4 % celkovej biomasy cicavcov na Zemi – pričom hospodárske zvieratá tvoria odhadom 62 % a ľudia 34 %. A nemusíte byť ekológ, aby ste vedeli, že toto nie je udržateľný model.

Táto francúzska štúdia ukazuje, že dnešné zmenšujúce sa divoké druhy a zväčšujúce sa hospodárske zvieratá nie sú izolované zvláštnosti – sú súčasťou dlhej trajektórie zmien spôsobených ľuďmi. Telesná veľkosť je hlavným znakom, ktorý ovplyvňuje všetko od reprodukcie po potravinové siete, takže konzistentné zmenšovanie vo voľnej prírode je varovným signálom pre biodiverzitu a stabilitu ekosystémov. Zároveň stály rast domácich druhov odráža našu snahu o produktivitu, ale tiež poukazuje na neudržateľné požiadavky na pôdu, krmivo a vodu. Spolu údaje ponúkajú historické zrkadlo aj dôležitý nástroj na prognózovanie pre ekológov – spôsob, ako vidieť, ako ľudské rozhodnutia prechádzajú biológiou zvierat a ovplyvňujú rozmanitosť – a slúžia ako pripomienka, že ochrana divokých druhov a prehodnotenie toho, ako chováme a chováme domáce druhy, je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.