Záhada dlhovekosti korytnačiek: Výskum odhaľuje ich odolnosť voči rakovine a búra staré teórie
Vedci zistili, že korytnačky sú výnimočne odolné voči rakovine, čo vyvracia staré teórie a ponúka nádej pre budúci výskum ľudskej onkológie.
Nová štúdia prináša prelomové dôkazy o mimoriadne nízkom výskyte rakoviny u korytnačiek. Zistenia by mohli viesť k prevratným objavom v prevencii a liečbe rakoviny u ľudí.
Analýza, publikovaná v odbornom časopise BioScience, ukázala, že rakovina postihuje len približne 1% korytnačiek. To je výrazne menej ako u cicavcov alebo vtákov. Tím vedcov, vedený Dr. Yleniou Chiari z University of Nottingham a Dr. Scottom Glabermanom z University of Birmingham, spolupracoval s výskumníkmi zo zoologických záhrad v Spojenom kráľovstve, USA a Európe. Analyzovali lekárske záznamy a pitvy stoviek korytnačiek chovaných v zajatí.
Zistenia nielen potvrdili nízky výskyt rakoviny u korytnačiek, ale aj to, že keď sa nádory vyskytli, takmer nikdy sa nerozšírili. Vedci sa domnievajú, že odolnosť korytnačiek voči rakovine je spôsobená ich silnou obranou proti poškodeniu buniek, pomalým metabolizmom, ktorý znižuje bunkový stres, a jedinečnými génmi, ktoré ich chránia pred touto chorobou. Korytnačky by tak mohli poskytnúť cenné poznatky pre prevenciu alebo liečbu rakoviny u ľudí.
Dr. Ylenia Chiari uviedla: „Korytnačky, najmä ikonické druhy ako korytnačky obrovské z Galapág a Aldabry, sú známe svojou dlhovekosťou a obrovskými rozmermi. Očakávali by ste, že to znamená viac prípadov rakoviny, ale naša štúdia, ktorá kombinuje desaťročia záznamov zo zoologických záhrad s predchádzajúcim výskumom, ukazuje, aká neuveriteľne zriedkavá je rakovina u týchto zvierat. Zdôrazňuje korytnačky ako nevyužitý model na pochopenie odolnosti voči rakovine a zdravého starnutia.“
Komentár redakcie: Výskum korytnačej odolnosti voči rakovine otvára nové obzory v onkológii. Ak sa nám podarí odhaliť mechanizmy, ktoré korytnačky chránia, môžeme vyvinúť nové stratégie pre prevenciu a liečbu rakoviny u ľudí. Hoci sú potrebné ďalšie štúdie, tento výskum predstavuje významný krok v boji proti tejto zákernej chorobe.
Výskum nadväzuje na štúdiu z University of Reading, ktorá spochybnila desaťročia trvajúci Petoho paradox. Táto teória, pomenovaná podľa slávnej štúdie z roku 1977, naznačovala, že neexistuje žiadna súvislosť medzi veľkosťou zvieraťa a jeho šancou na rozvoj rakoviny. Predtým sa predpokladalo, že čím je zviera väčšie, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku rakoviny, pretože viac buniek znamená viac príležitostí na mutácie. Štúdie však postupne spochybňujú túto dlhodobú hypotézu. Štúdia z University of Reading zistila, že väčšie zvieratá vykazovali konzistentne vyššiu prevalenciu benígnych a malígnych nádorov a že druhy, ktoré sa vyvinuli, aby boli väčšie rýchlejšie (ako napríklad slony), si vyvinuli lepšiu prirodzenú obranu proti rakovine.
Štúdia síce nezahŕňala plazy radu Testudines (do ktorého patria korytnačky), ale nízka miera výskytu rakoviny u druhov, ako sú korytnačky obrovské z Galapág a Aldabry, ktoré môžu dosiahnuť veľké rozmery a dožiť sa viac ako 150 rokov, je ďalším dôkazom proti Petoho paradoxu.
