Záhada lebky z Petralony: Nové datovanie posúva jej vek do doby pred 286 000 rokmi

Medzinárodný tím vedcov objasňuje vek záhadnej lebky hominida nájdenej v roku 1960 v Grécku. Nové datovanie odhaľuje, že skamenelina je staršia ako sa predpokladalo, čo môže prepísať dejiny evolúcie človeka.

Lebka, objavená v jaskyni Petralona neďaleko Solúna, už desaťročia mätie antropológov. Jej jedinečná morfológia nezodpovedá ani neandertálcom, ani moderným ľuďom a presné určenie veku bolo doteraz nemožné. Nová štúdia, publikovaná v odbornom časopise Journal of Human Evolution, prináša prelomové zistenia vďaka pokročilej izotopovej analýze.

Vedci z Institut de Paléontologie Humaine vo Francúzsku použili metódu uránovej série (U-séria) na datovanie kalcitu, ktorý pokrýva lebku a okolité jaskynné útvary. Táto metóda meria rozpad uránových izotopov na tórium v uzavretých systémoch, akými sú jaskyne, kde je riziko kontaminácie minimálne. Výsledky ukázali, že kalcit na lebke začal vznikať pred minimálne 286 000 rokmi, s odchýlkou ± 9 000 rokov. V závislosti od stratigrafickej polohy v jaskyni môže byť lebka stará až 539 000 rokov, prípadne „len“ 277 000 rokov.

„Určenie veku lebky z Petralony je mimoriadne dôležité, pretože táto fosília zohráva kľúčovú úlohu v európskej evolúcii človeka,“ uvádzajú autori štúdie. Nový vekový rozsah potvrdzuje, že hominin z Petralony mohol koexistovať s ranými líniami neandertálcov v Európe počas stredného pleistocénu, obdobia zásadných evolučných zmien. Napriek upozorneniam, že lebku nemožno s istotou priradiť ku konkrétnej skupine predkov človeka, táto analýza predstavuje dôležitý krok k objasneniu jej miesta v dejinách ľudstva.

Komentár redakcie: Nové datovanie lebky z Petralony posúva naše chápanie evolúcie človeka v Európe. Hoci presné zaradenie tohto hominida zostáva záhadou, štúdia potvrdzuje, že v strednom pleistocéne existovali v Európe rôzne druhy ľudí, čo robí náš evolučný príbeh ešte zložitejším a fascinujúcejším.