Záhadná "epileptická zóna" v USA: Prečo ju seniori častejšie trpia práve tam?

Nová štúdia odhaľuje alarmujúce regionálne rozdiely vo výskyte epilepsie u seniorov v USA a naznačuje prekvapivé súvislosti s životným prostredím a sociálnymi faktormi.

Výskum publikovaný v JAMA Neurology prináša mapu výskytu epilepsie u starších Američanov, konkrétne u poistencov programu Medicare nad 65 rokov. Štúdia identifikovala rozsiahlu "epileptickú zónu", ktorá sa tiahne južnými štátmi, od Louisiany a Mississippi cez východný Texas až po centrálnu Oklahomu. Vedúci výskumníci z Case Western Reserve University a Houston Methodist sa zamerali na túto vekovú skupinu, pretože práve u nej je zaznamenaný najvyšší nárast nových prípadov epilepsie. Až doteraz však chýbala detailná mapa s presným rozložením týchto prípadov a ich potenciálnymi miestnymi príčinami.

Tím analyzoval dáta z Medicare za roky 2016 až 2019, pričom sa sústredil na pacientov s novodiagnostikovanou epilepsiou v roku 2019, ktorí nemali žiadne záznamy o epilepsii v predchádzajúcich troch rokoch.

Zistená miera nových diagnóz epilepsie v danom roku sa pohybovala od 141 do 1 476 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo predstavuje viac ako desaťnásobný rozdiel. Ohniská výskytu sa koncentrovali v Louisiane, východnom Texase, centrálnej Oklahome a častiach hlbokého Juhu. Oblasti s nižším výskytom sa objavili v oblastiach Veľkých planín, Stredozápadu a severovýchodu.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na dôležitosť komplexného prístupu k prevencii epilepsie u seniorov, ktorý zohľadňuje nielen biologické faktory, ale aj sociálne a environmentálne determinanty zdravia. Zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, podpora zdravého životného štýlu a vytváranie prostredia priaznivého pre seniorov môžu významne prispieť k zníženiu rizika tohto ochorenia.

Tento vzorec nápadne pripomína dlho známu "zónu mozgovej príhody" v juhovýchodnej časti USA, kde je už desaťročia vysoká úmrtnosť na mŕtvicu. Mozgová príhoda je pritom hlavnou príčinou epilepsie u starších dospelých, takže táto zhoda korešponduje s poznatkami neurológov z klinickej praxe.

Medzi kľúčové faktory, ktoré môžu prispievať k zvýšenému výskytu epilepsie, patrí nedostatok spánku. V oblastiach, kde veľká časť dospelých uvádza, že spí menej ako sedem hodín denne, je vyššia pravdepodobnosť, že starší obyvatelia budú žiť v ohnisku epilepsie. Problémy so spánkom sa stávajú bežnejšími s vekom a úzko súvisia s chudobou a chronickým stresom, ktoré sú častejšie v častiach Juhu a Apalačských vrchov.

Ďalším významným faktorom je teplo. Oblasti s väčším počtom dní, kedy index horúčavy prekročil 35 stupňov Celzia, vykazovali vyššiu mieru epilepsie u starších dospelých. Dlhé obdobia extrémnych horúčav zaťažujú srdce a cievy, narúšajú spánok a odrádzajú od aktivít vonku – kombinácia, ktorá môže viesť k mozgovej príhode a iným poraneniam mozgu, ktoré neskôr vedú k epilepsii.

Modely tiež poukázali na fyzickú nečinnosť, obezitu a vysoký podiel nepoistených dospelých ako na ukazovatele oblastí s vysokým výskytom. Mnohé z oblastí so zvýšenou mierou epilepsie sú oblasti, kde sa veľký počet ľudí dožíva 65 rokov po desaťročiach s obmedzeným prístupom k primárnej starostlivosti a preventívnym službám, často so neliečenými alebo nedostatočne kontrolovanými chronickými ochoreniami.

Zaujímavosťou je, že regióny s vyšším podielom obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve alebo prírodných zdrojoch mali tendenciu vykazovať nižšiu mieru epilepsie, rovnako ako miesta s novšími prisťahovalcami z iných štátov. Autori predpokladajú, že práca v poľnohospodárstve môže odrážať aktívnejší každodenný život a nižšiu hustotu obyvateľstva, a že vysoká migrácia môže poukazovať na zdravšie a ekonomicky mobilnejšie populácie. Výskumníci však zdôrazňujú, že ide o informované odhady, nie o pevné vysvetlenia.

Štúdia zdôrazňuje, že hoci nemôže potvrdiť priamu príčinnú súvislosť medzi miestom bydliska a vznikom epilepsie u jednotlivca, jasne ukazuje, že výskyt epilepsie u starších dospelých nie je rozložený rovnomerne po celej krajine a má tendenciu koncentrovať sa v komunitách, ktoré čelia dlhému zoznamu sociálnych a environmentálnych výziev. Tieto podmienky však nie sú nemenné. Lepšie programy pre zdravý spánok, účinnejšia prevencia mozgovej príhody, plánovanie pre vlny horúčav, ktoré chránia starších obyvateľov, zlepšenie dopravy a skoršie poistenie by mohli znížiť počet ľudí s ohrozeným mozgom a obmedzenou starostlivosťou.

Autori štúdie navrhujú, aby agentúry verejného zdravotníctva a tvorcovia politík využili túto mapu ako vodítko. Regióny s vysokou záťažou na Juhu si môžu vyžadovať viac neurológov, viac kliník pre mozgovú príhodu a spánok a rozsiahlu činnosť zameranú na komunity so zlým prístupom k doprave a starostlivosti. Oblasti s nižšou mierou na Stredozápade a Západe by sa tiež mali poučiť z týchto vzorcov a chrániť svoje výhody, pretože populácia starne.