Záhadné drony nad Dánskom, Litvou a Fínskom: NATO posilňuje ochranu Baltiku

Neznáme drony boli spozorované v vzdušnom priestore Dánska, Litvy a Fínska, čo vyvoláva otázky a reakcie.

Správy o výskyte neidentifikovaných dronov v vzdušnom priestore Dánska, Litvy a Fínska vyvolali zvýšenú pozornosť a reakciu Severoatlantickej aliancie. Podľa medializovaných informácií boli drony zaznamenané 27. septembra.

Incidenty sa dejú v čase, keď ruské drony a vojenské lietadlá čoraz častejšie narúšajú vzdušný priestor NATO, čo vedie k zvýšenej pohotovosti v rámci celej aliancie. Nedávne narušenia boli hlásené aj z Estónska, Poľska a Rumunska.

V Dánsku boli drony spozorované v blízkosti viacerých vojenských zariadení, vrátane leteckej základne Karup, jednej z kľúčových leteckých základní krajiny. Dánske ozbrojené sily nasadili jednotky na reakciu na tieto incidenty. Dánske velenie neposkytlo informácie o presnom mieste výskytu ani počte podozrivých dronov.

Komentár redakcie: Incidenty s dronmi v pobaltských krajinách a Dánsku poukazujú na zvyšujúcu sa potrebu monitorovania a zabezpečenia vzdušného priestoru. Zatiaľ čo pôvod dronov zostáva nejasný, ich prítomnosť vyvoláva otázky o bezpečnosti a pripravenosti. Posilnenie prítomnosti NATO v Baltskom mori je logickou odpoveďou na túto novú hrozbu.

V Litve boli tri drony spozorované v blízkosti letiska Vilnius, čo spôsobilo meškanie siedmich komerčných letov. Vo Fínsku preletel dron minulý víkend nad elektrárňou Valajasoski v Rovaniemi. Miestne orgány činné v trestnom konaní túto informáciu potvrdili, ale neposkytli žiadne podrobnosti kvôli prebiehajúcemu vyšetrovaniu.

Ešte predtým bol vzdušný priestor nad letiskom Aalborg v severnom Jutsku v Dánsku uzavretý v noci z 26. septembra po tom, čo polícia nahlásila neidentifikovaný dron. Uzávierka trvala približne hodinu, zrušených bolo niekoľko letov a dve prilietajúce lietadlá boli odklonené. Išlo o tretie narušenie na letisku Aalborg za menej ako týždeň. 24. septembra boli operácie pozastavené po zistení dronov v blízkosti vojenskej základne, čo viedlo Kodaň k úvahám o uplatnení článku 4 NATO.

Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen uviedol, že pôvod dronov zostáva nejasný a že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by ich priamo spájali s Ruskom.

V reakcii na dánske incidenty s dronmi NATO 27. septembra oznámilo, že rozširuje svoje operácie v Baltskom mori o ďalšie vojenské prostriedky. Aliancia plánuje modernizovať svoju misiu Baltic Sentry tak, aby zahŕňala nové "spravodajské, sledovacie a prieskumné platformy a aspoň jednu fregatu protivzdušnej obrany."

Najnovšie podozrivé lety dronov sa časovo zhodujú s výrazným nárastom ruských narušení vzdušného priestoru spojencov. Tri ruské stíhačky MiG-31 vstúpili 19. septembra do estónskeho vzdušného priestoru nad Fínskym zálivom, čo viedlo Tallinn k žiadosti o konzultácie NATO podľa článku 4. Poľsko zostrelilo ruské drony počas rozsiahleho útoku na Ukrajinu 10. septembra, čo bolo prvýkrát, čo NATO zasiahlo ruské prostriedky nad svojim územím od začiatku rozsiahlej invázie. Rumunsko hlásilo podobné narušenie 13. septembra, keď po zistení ruského dronu vyslalo stíhačky F-16. Aliancia posilnila obranu prostredníctvom svojej misie Eastern Sentry v dôsledku rastúcich provokácií.