Zánik mayskej civilizácie: Sucho ako jediný dôvod neobstojí
Analýza sedimentov z jazera Itzan v Guatemale odhaľuje, že hoci v niektorých oblastiach Mayovia trpeli suchom, inde, ako v Itzane, sa populácia zrútila aj bez jeho prítomnosti. Dôležitú rolu tak zohrávali aj sociálno-politické a ekonomické faktory.
Dlho prevládal názor, že rozsiahly úpadok mayskej civilizácie v rokoch 750 až 900 n.l. bol spôsobený klimatickou krízou a opakovanými suchami. Nový výskum naznačuje, že situácia bola oveľa komplexnejšia.
Zánik mayskej civilizácie v strednej Amerike, datovaný do obdobia medzi rokmi 750 a 900 n.l., bol tradične pripisovaný rozsiahlym obdobiam sucha. Nová štúdia, vedená profesorom geografie Benjaminom Gwinnethom z Université de Montréal, však túto teóriu spochybňuje. Jeho tím analyzoval sedimentárne vzorky z jazera Laguna Itzan v Guatemale, neďaleko významnej mayskej lokality. Výskum ukázal, že v oblasti Itzanu v danom období sucho nebolo. Napriek tomu populácia zaznamenala rovnaký úpadok ako oblasti postihnuté suchom.
Výskumníci sa zamerali na tri geochemické indikátory v sedimentoch: polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) indikujúce intenzitu vypaľovania lesov, vosky z listov odhaľujúce typ vegetácie a zrážky, a fekálne stanoly slúžiace na odhad hustoty populácie. Pomocou týchto ukazovateľov rekonštruovali vývoj populácie, poľnohospodárskych praktík a klímy v oblasti jazera Itzan od prvých stôp ľudskej činnosti pred 4000 rokmi až po opustenie lokality pred približne 1000 rokmi. Zistili, že prvé trvalé osídlenie vzniklo pred 3200 rokmi, s rozsiahlym vypaľovaním lesov a nárastom populácie. Mayovia v predklasickom období, pred 3500 až 2000 rokmi, intenzívne využívali oheň pri takzvanom „slash-and-burn“ poľnohospodárstve, kde vypaľovali lesy a následne pestovali plodiny na úrodnom popole.
Komentár redakcie: Výsledky výskumu naznačujú, že zánik mayskej civilizácie nebol spôsobený výlučne klimatickou zmenou, ale bol komplexným procesom, v ktorom zohrávali významnú úlohu aj regionálne sociálno-politické a ekonomické faktory. Podľa profesora Gwinnetha majú tieto zistenia význam aj pre súčasnosť, pretože nám môžu pomôcť pochopiť, ako civilizácie reagujú na environmentálne zmeny a krízy. Podobne ako pri finančných krízach, aj v prípade Mayov zrejme zohrali kľúčovú rolu narušené obchodné cesty, rivalita medzi elitami, migračný tlak a spätné väzby v zložitom systéme.
