Zápal ďasien spojený s rizikom srdcových chorôb: Starostlivosť o ústnu dutinu je kľúčová

Nová štúdia Americkej kardiologickej asociácie potvrdzuje spojitosť medzi zdravím ústnej dutiny a kardiovaskulárnym zdravím. Prevencia a liečba ochorení ďasien môže znížiť riziko srdcových problémov.

Dallas, 16. decembra 2025 – Pribúdajú dôkazy o tom, že ochorenia ďasien sú spojené so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkt, mozgová príhoda, fibrilácia predsiení, srdcové zlyhanie a kardiometabolické zdravotné problémy. Účinná prevencia a liečba ochorení ďasien, známych aj ako parodontitída, by mohla potenciálne znížiť záťaž kardiovaskulárnych chorôb. Vyplýva to z novej vedeckej štúdie, publikovanej v poprednom časopise Americkej kardiologickej asociácie, Circulation.

Nová vedecká štúdia Americkej kardiologickej asociácie s názvom „Parodontitída a aterosklerotické kardiovaskulárne ochorenie“ prináša nové údaje podporujúce spojitosť medzi parodontitídou a aterosklerotickým kardiovaskulárnym ochorením (ASCVD) a aktualizuje vedeckú štúdiu asociácie z roku 2012. ASCVD, hlavná príčina úmrtí na celom svete, je spôsobená hromadením arteriálneho plaku (tukových usadenín v tepnách) a zahŕňa stavy ako ischemická choroba srdca, mozgová príhoda, ochorenie periférnych artérií a aneuryzmy aorty.

„Vaše ústa a vaše srdce sú prepojené,“ povedal predseda autorského tímu vedeckej štúdie Andrew H. Tran, M.D., M.P.H., M.S., FAHA, detský kardiológ a riaditeľ programu preventívnej kardiológie v Nationwide Children's Hospital v Columbuse, Ohio. „Ochorenie ďasien a zlá ústna hygiena môžu umožniť baktériám vstúpiť do krvného obehu, čo spôsobuje zápal, ktorý môže poškodiť krvné cievy a zvýšiť riziko srdcových chorôb. Čistenie zubov, používanie zubnej nite a pravidelné zubné prehliadky nie sú len o zdravom úsmeve – sú dôležitou súčasťou ochrany vášho srdca.“

Komentár redakcie: Nová štúdia zdôrazňuje dôležitosť starostlivosti o ústnu dutinu ako súčasť komplexnej prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Pravidelné návštevy zubára a správna hygiena môžu znížiť riziko vážnych zdravotných komplikácií.

Medzi hlavné body štúdie patria:

Parodontitída je chronické zápalové ochorenie postihujúce viac ako 40 % dospelých v USA vo veku nad 30 rokov. Najskorším štádiom je gingivitída (zápal ďasien spôsobený hromadením zubného povlaku). Ak sa gingivitída nelieči, môže prejsť do parodontitídy, kde sa ďasná začnú odťahovať od zubov, čím sa tvoria malé vačky, ktoré môžu zachytávať baktérie a viesť k infekcii. Najpokročilejšie štádium, ťažká parodontitída, zahŕňa rozsiahle poškodenie kostí podporujúcich zuby; zuby sa môžu uvoľniť a vypadnúť. Toto štádium si často vyžaduje chirurgický zákrok.

Parodontitída je častejšia u jedincov so zlou ústnou hygienou a inými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb, ako sú vysoký krvný tlak, nadváha alebo obezita, cukrovka a fajčenie. Prevalencia parodontitídy je tiež vyššia u mužov, starších dospelých, jedincov s nízkou fyzickou aktivitou a ľudí postihnutých nepriaznivými sociálnymi determinantmi zdravia, ako je nižší socioekonomický status, potravinová neistota a/alebo nedostatok prístupu k zdravotnej starostlivosti vrátane zubnej starostlivosti.

Hoci parodontitída a ASCVD zdieľajú spoločné rizikové faktory, nové údaje naznačujú, že medzi týmito dvoma stavmi existuje nezávislá spojitosť. Potenciálne biologické mechanizmy spájajúce parodontitídu so zlými kardiovaskulárnymi výsledkami zahŕňajú priame cesty, ako sú baktérie v krvi a vaskulárne infekcie, ako aj nepriame cesty, ako je chronický systémový zápal.

Mnohé štúdie zistili, že parodontitída je spojená so zvýšeným rizikom infarktu, mozgovej príhody, fibrilácie predsiení, srdcového zlyhania, ochorenia periférnych artérií, chronického ochorenia obličiek a srdcovej smrti. Hoci parodontitída jednoznačne prispieva ku chronickému zápalu, ktorý je spojený s ASCVD, vzťah príčiny a následku nebol potvrdený.

Taktiež neexistuje priamy dôkaz o tom, že liečba parodontitídy pomôže predchádzať kardiovaskulárnym chorobám. Zdá sa však, že liečba, ktorá znižuje celoživotné vystavenie zápalu, je prospešná pri znižovaní rizika vzniku ASCVD. Liečba a kontrola parodontitídy a s ňou spojeného zápalu môže prispieť k prevencii a zlepšeniu manažmentu ASCVD.

Ľudia s jedným alebo viacerými rizikovými faktormi kardiovaskulárnych chorôb sa považujú za rizikovejších a môžu mať prospech z pravidelných zubných prehliadok a cielenej parodontálnej starostlivosti na riešenie chronického zápalu. Predchádzajúce štúdie zistili, že častejšie čistenie zubov je spojené s nižším 10-ročným rizikom ASCVD (13,7 % pri čistení raz denne alebo menej vs. 7,35 % pri čistení tri alebo viackrát denne) a zníženými zápalovými markermi.

Je potrebný ďalší výskum, vrátane dlhodobých štúdií a randomizovaných kontrolovaných štúdií, aby sa zistilo, či môže liečba parodontitídy ovplyvniť progresiu a výsledky ASCVD.

Okrem toho by sa mala preskúmať úloha socioekonomického statusu, prístupu k zubnej starostlivosti a ďalších sociálnych faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravie, s cieľom vyvinúť cielené stratégie prevencie a liečby, ktoré môžu pomôcť znížiť prevalenciu a nepriaznivé výsledky parodontitídy a ASCVD.